Tento plch je u nás pomerne vzácny. Obýva listnaté lesy, hlavne bučiny, ale môžeme ho nájsť aj v parkoch, záhradách na teplejších a suchších miestach. Obľubuje krasové a skalnaté miesta. Výskyt v nadmorských výškach nad 1000 m je zriedkavý. Plch žije v rodinách alebo v malých skupinách. Na jeseň si zvieratá vytvoria vrstvu podkožného tuku a zimu (X. - V.) prespávajú pravým zimným spánkom v dobre chránených hniezdach. Cez zimu stratia 30-50 % svojej hmotnosti.
Po 30-31 dňoch gravidity vrhá samica 4-6 mláďat. Za 21-23 dní sa im otvárajú oči a za 45 dní sú už samostatné. Po prezimovaní sú pohlavne dospelé. Plch sa dožíva maximálne 6-9 rokov. Obratne šplhá po drevinách, kde hľadá potravu - žaľude, bukvice a iné semená a plody stromov (napr. ovocie), výhonky drevín a kôru stromov. Asi 5 % potravy tvorí hmyz a iné živočíchy.
Stavby
Plchy si stavajú niekoľko letných hniezd, ktoré často striedajú. Guľovité hniezda zo suchej trávy, lístia a machu sú v dutinách stromov, vtáčích búdkach, senníkoch a pod. V hniezdach, dutinách stromov a vtáčích búdkach prespáva v lete cez deň, takže pri kontrolovaní búdok ho neraz odhalíme. K pobytovým stopám patrí aj pozdĺžne odlupovanie krátkych pruhov alebo priečne ohlodávanie kôry tvare neúplného závitu v hornej časti kmeňa, viditeľné podľa jemných stôp po hlodavých zuboch. Vyhlodané "závity" 0,3 - 1 cm široké sú skoro vodorovné, neúplné, iba vo forme priečnych zárezov. Okraje menej drsné, ale nie hladké. V apríli - máji.
PIchy sivé môžeme charakterizovať ako nočnú obdobu veveríc. Je typickým nočným hlodavcom. Po stromoch sa pohybujú veľmi obratne. Dokážu liezť i po zvislých stenách a pomocou mierne navlhnutých prstových vankúšikov sa udržia aj na veľmi hladkých plochách. Revír má v priemere asi 200 m. Často tu spia príslušníci jednej rodiny tesne vedia seba. Deň trávia v stromovej dutine alebo v hniezde. Na súmraku sa stávajú čulými a pobiehajú po konároch ako malí škriatkovia.
Celkové zafarbenie sivé, brucho belavé, hranica oboch farieb na bokoch nezreteľná; oko obrúbené tmavším zafarbením. Na tvárovej časti nemá kresbu, ale dlhé fúzy, ktoré mu slúžia na hmatanie. Spodná strana tela je belavá; má nápadne dlhý huňatý chvost a celkove hustý a mäkký kožuštek, najmä v zime; celkove je veľmi podobný malej veveričke.
Stavbou tela pripomína veverice, ale je o niečo menší, so sivou základnou farbou (niekedy hnedastosivou až striebrosivou). Na strome si ho možno zameniť práve so spomínanou vevericou, typická je však striebrosivá kožušina a veľké oči.
Hmotnosť 80-155 g, Dĺžka tela 12-18 cm, Dĺžka chvosta 12-15 cm, Dĺžka chodidla (zadná končatina) 2,5-3 cm, Výška ušnice 1,5-2 cm; na zadných labkách má po 6 mozoľov.
Zvuk - v júni až júli sa pária, pričom vydávajú vysoké piskľavé a hlasné bzučavé zvuky. V nebezpečenstve sú najmä samce prenikavo hlučné, vrčaním sa snažia odstrašiť nepriateľa.