-200x350.jpg "muchárik červenohrdlý (Ficedula parva)")
Muchárik červenohrdlý rád hniezdi vo vlhkých bučinách, ale nájdeme ho aj v iných listnatých lesoch s väčším počtom odumierajúcich stromov, vždy v blízkosti vody. Vo východných častiach strednej Európy hniezdi aj v ihličnatých lesoch.
Hniezdo často umiesťuje v rôznych polodutinách a vyhnitých častiach starých kmeňov. Ako hniezdny materiál používa mach, stebla a srsť. Keď mláďatá z hniezda vyletia, zdržiava sa rodina ešte niekoľko dní pohromade v blízkosti hniezda. V tom čase sa mláďatá často skrývajú v okolitom kroví.
Hlavnou súčasťou potravy je hmyz. Mucháriky ho zozobávajú z listov a vetvičiek, v nepriaznivom počasí občas aj zo zeme. Koncom leta sa živia aj rôznymi bobuľami.
Na rozdiel od červienky sa po zemi pohybuje len výnimočne, väčšinou len ak vylieta za hmyzom lietajúcim po kvetoch. Prevažne sa pohybuje v korunách stromov. Bol pozorovaný ako vylietal na lúku zo susediaceho lesa a vyhliadnutý hmyz lovil skôr, ako by na ňu sadol.
-200x200.jpg "muchárik červenohrdlý")
Krídla bez bielych škvŕn. Dospelé samce majú pomarančovočervené hrdlo. V prvom roku rovnako ako samice nemajú typickú červenú škvrnu, vrchnú stranu tela majú jednotne hnedosivú a spodnú béžovobielu. Samce v druhom roku už majú na hrdle malú oranžovočervenú škvrnu, ale sýtosivé sfarbenie hlavy dospelých samcov im ešte chýba.
Dospelý samec pripomína svojím oranžovým hrdlom a častým vztyčovaním chvosta slávika červienku. Je však oveľa menší, vonkajšie kormidlové perá má pri koreni biele a zdržiava sa väčšinou v korunách stromov. V krídle bez bieleho poľa, čím sa líši aj od čiernobielych muchárikov.
Pomerne nenápadný spev trochu pripomína spev kolibkárika spevavého; znie ako monotónne, jasné a trochu zádumčivé "citja-citja-citja-tja-tja". Vábením je ostré "crrr" (varovný hlas), ktoré trochu pripomína hlas orieška hnedého, ako aj "cst" alebo "ck".