Kavky žijú v lesoch, poľnohospodárskej krajine a v starých kameňolomoch, ale aj v mestách a dedinách. Stredoeurópske populácie sú prevažne stále, ale v zimných mesiacoch sa k nim pridávajú kavky, ktoré prilietajú zo severnejších a východnejších oblastí Európy. Na Slovensku sa vyskytuje nepravidelne na celom území.
Kavky hniezdia v kolóniách a hniezda si stavajú v dutinách alebo puklinách stromov, skál alebo budov a ich zrúcanín. Hniezdo pozostáva z konárikov a vystlané je hlinou a srsťou.
Kavky sa živia prevažne hmyzom, rôznymi zvyškami jedál, ovocím, orechmi, bobuľami a podobne ako straky požierajú aj vajcia a mláďatá iných vtákov. Je známe, že si robia zásoby potravy. Kavky sú veľmi prispôsobivé a často sa živia aj odpadkami, ktoré vyberajú v mestských parkoch z nádob na odpadky.
V zime sa často združujú do spoločných kŕdlov s havranmi poľnými. Sú veľmi spoločenské a často ich možno pozorovať, ako na zemi zbierajú potravu spolu so škorcami a havranmi. Dokáže lietať pomaly, ale aj tak rýchlo ako holuby. Než kŕdel zosadne, krúži veľmi elegantným spôsobom v špirálach, takže kŕdeľ vytvára tvar kornútku. Za potravou lieta väčšinou nízko pri zemi. Rada sadá na vyvýšené miesta, napr veže, najvššie stromy a skaly. Niekedy o takéto miesto súperí. Niekedy (na určitých lokaitách) si sadá aj na pasúci dobytok a zbavuje ho parazitov, ale v čase pĺznutia zvierat vyšklbnutú srsť použije na výstelku hniezda.
Operenie je lesklo čierne operenie s modrastým a zelenkastým nádychom, boky hlavy a šija sú sivé, zobák je krátky, pri koreni hornej čeľuste je operený. Dúhovka dospelých biela. Mladé vtáky sú hnedasté, bez lesku a majú hnedé oči.
Je najmenším čierno sfarbeným krkavcovitým vtákom Európy, ktorý sa od ostatných príbuzných druhov líši sivou šijou, bokmi hlavy a okom. Od čaviek farbou zobáka. Na Slovensku vo dvoch formách, nominotyp a poddruh spermologus, ktorý sa s typickou vo sfarbení veľmi podobá, avšak kontúrové perie je svetlejšie, hlavne na spodnej strane tela. Ak porovnáme náš stredoeurópsky poddruh (spermologus) so severoeurópskym nominotypom (monedula) v rovnakom čase, je na jar hlavne na krku veľmi svetlý, čo je tiež dané aj opotrebovaním okrajov pierok, ale aj ich povrchu až vznikajú hnedasté okraje. Nominotyp má však aj korene pier svetejšie.
Ohlasuje sa známym "kav - kav" alebo "kjak" i v tedy, keď letí v kŕdli. Slabika sa často pretahuje na "kjaar". Pri nebezpečenstve vydáva výraznejšie "tjéér".