Pôvodne indoafrický druh sa na Slovensku rozšíril v období 1936 - 1954 z Balkánu, z Grécka expandoval až do Nórska v období 1928 - 1961). Pozoruhodné je aj to, že v pôvodnom areáli je to hniezdič púští a stepí, ale v strednej a severnej Európe hniezdi v urbánnych celkoch. Uprednostňuje oblasti osídlené človekom pred neobývanou krajinou. Oproti hrdličke poľnej je voči človeku veľmi tolerantná a často sa vyskytuje v záhradách.
Hniezdo si hrdličky záhradné stavajú na stromoch, často na ihličnanoch alebo na ovocných stromoch, prípadne aj v hustom poraste brečtana husto rastúceho pri kmeni. Len zriedkavo zahniezdia na budovách. Podobne ako pri iných holuboch aj hrdličie hniezdo je riedka plošina z konárikov, niekedy vystlaná korienkami alebo trávovými steblami. Môže byť vo výške 1,5 až 15 m nad zemou.
Živí sa semenami, miestami sa priživuje na potrave hydiny, ale požiera aj drobné plody a odpadky zo záhrad.
Ako iné holuby, aj ona často pije a preto ju láka všade dostupná voda. Počas letu, ktorý je rýchly a priamy, možno na hrdličke záhradnej rozoznať charakteristické sfarbenie chvosta, ktorý je zospodu pri koreni čierny, koncová polovica je svetlá.
Celková dĺžka 28 cm, vrch tela sivohnedý, na krku úzky čierny priečny pásik, prsia s ružovkastým nádychom. Najzreteľnejším znakom je úzky čierny, bielo lemovaný pásik okolo zadnej časti krku. Mladé vtáky ho majú málo výrazný alebo úplne chýba.
Pri mláďatách biely koniec zasahuje nanajvýš do 1/4 zástavice, pri mladých jedincoch v 1. až 3. roku do 1/3 a vo 4. roku takmer do polovice a neskôr do polovice a viac. Dúhovka dospelých červená, mladých hnedastá.
V ranných hodinách často počuť jej jednotvárne, stále sa opakujúce volanie skladajúce sa z troch slabík znejúcich ako hlboké "hu-hú-hu" na krátke počutie príjemné, ale keďže ho hrdličky opakujú vytrvalo po dlhý čas..