Pre vzácnu kožušinu, hodnotný tuk a škody, ktoré spôsoboval, bobra v minulých storočiach prenasledovali a takmer vyhubili. Zvyšky populácií sa zachovali na strednom toku Labe, dolnom toku Rhôny, v Poľsku a južnom Nórsku. Bobor bol do roku 1977 uvádzaný v Československu ako vyhynutý druh. Podľa zachovaných údajov zahynul v Čechách posledný bobor r. 1852. Na území Slovenska sa bobor hojne vyskytoval v povodiach Váhu, Hrona, Dudváhu, Dunaja a na Žitnom ostrove. Roku 1854 zastrelili bobricu na Hrone, r. 1855 chytili v petržalskom Pečenskom lese živého bobra, r. 1858 ulovili bobra pri Bratislave. Stopy bobrov zaznamenali v Bratislave ešte r. 1900. Prvé pozorovanie bolo na Záhorskej nížine v júli r. 1977, keď našli uhynutého bobra pri Jakubovských rybníkoch a druhé 31. mája 1981, keď usmrtilo bobra auto na štátnej ceste medzi obcami Tisinec a Duplín a v tom istom roku ešte jeden exemplár usmrtený autonusom bobor medzi obcami Nižná Polianka a Smiľno.
Potom sa opäť začal šíriť, najmä v povodí Moravy a Dunaja. Tieto bobry pochádzajú z populácie založenej v roku 1972 na riekach Saizbach a Inn v Rakúskej republike začali postupne obsadzovat' najvhodnejšie lokality na Záhorí. Prvé bobrie stavby tu boli zaznamenané až v roku 1995. Na slovenskom úseku Dunaja bol potvrdený obnovený výskyt v roku 1985. V porovnaní s Moravou sa tu nachádza menšia populácia, zrejme z dôvodu vyššieho stupňa odprírodnenia brehov. Populácia sa rozširuje d'alej do vnútrozemia, od roku 1995 bol zistený v Jurskom Šúri a na Dudváhu pri obci Mostová.
Výskyty bobra na severnom a východnom Slovensku pochádzajú z jedincov prirodzene migrujúcich z obnovených populácií v Pol'sku. Na rieku Poprad preniká bobor od roku 1986. Výskyt bol potvrdený aj pri Spišskej Belej. Na východnom Slovensku má bobor trvalejší výskyt na homom úseku rieky Ondavy v katastri obce Cigla. V roku 2005 bol zistený v Krpelianskom kanáli medzi obcami Turany a Sučany a to na základe odtlačku na pieskovom podklade.
Bobrovi vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch musí byť dostatok tzv. mäkkých drevín: vŕb, jelší, briez a topoľov. Voda musí byť dostatočne hlboká aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno. Žije v kolónii, bobrie páry zostávajú spolu po celý život.
Vlastnými staviteľmi sú samičky, samčeky materiál prinášajú a podávajú. Obidve pohlavia majú pižmové žľazy, ktorých výlučkom sa vábia. Páriky sú najmä počas ruje nežné, posediačky sa objímajú, láskajú, začiatkom jari sa pária. Pári sa v januári až marci a po 104-107 dňoch samica rodí v pobrežnom brlohu 1-2 (2-5) osrstené a vidiace mláďatá. Tie sú krátko po narodení schopné plávať. V 3. roku osídľujú vlastné teritóriá. Pohlavne dospievajú v 3-4 rokoch a dožívajú sa 15-20 rokov.
Živí sa takmer výlučne kôrou stromov, ktorú si uchováva aj na zimu. Za rok spotrebuje asi 4000 kg dreva s kôrou. Príležitostne sa živí aj rôznymi rastlinami, trsťou a výhonky lekna, spásajú aj trávu a ak sú v blízkosti polia, príležitostne aj poľnohospodárskymi plodinami.
Trus
-150x79.gif)
bobor vodný - trus
Odtlačky
Medzi prstami zadných labiek má plávacie blany - na blatistom teréne je viditeľná odtlačená aj plávacia blana; dĺžka kroku je veľmi krátka, väčšinou odtlačky prstov zadnej nohy sa dotýkajú odtlačkov päty prednej nohy (p = 5 - 6 cm, z = 11 - 18 cm).
Stavby
Bobry budujú hate, priečne stavby cez vodný tok, prevažne na plytších tokoch z dostupného materiálu. Na stavbu používajú vetvy stromov, bahno, mačinu, kamene a štrk. Hate môžu dosahovať dĺžku niekoľko sto metrov a výšku niekoľko metrov, veľké hate sú výsledkom činnosti niekoľkých generácií. Tie sú pomerne trvalé a bez problémov udržia aj dospelého človeka. Bezpečnosť hatí bobry zabezpečujú spôsobom výstavby. Ponechávajú štrbiny pre prepúšťanie časti prietoku. Úpravou veľkosti štrbín regulujú vodnú hladinu v zdrži. Počas povodní vyhrabávajú bočné kanály, ktorými prevádzajú prívaly vôd. Bobry často budujú celé haťové stupne, ktoré oslabujú nápor vody a dovoľujú zaplavenie väčšieho územia. Jedna z nich, hlavná hať, chráni hrady alebo vstupy do nôr. Ostatné buduje na zaistenie hlavnej hate, alebo na zvyšovanie hladiny v bobrej zdrži. Známe sú aj bobrie hrádze, ktorými si zastavujú vodu, aby zvýšili a rozšírili hladinu. Hrádze buduje podobne ako hate nahŕňaním zeminy, zmiešanej so zhryzeným drevom a trs tinou do valov. Dĺžka hrádzí môže dosahovať niekoľko sto metrov a výška sa pohybuje od 15 do 50 cm (100 cm na krátkych úsekoch). Bobrie hrádze na rozdiel od bobrích hatí dobre tesnia, nie je ľahko nájsť v nich trhlinu, ktorou by zreteľne dochádzalo k úniku vody. Hrádze, ako aj ostatné typy bobrích stavieb sú stavané na dlhodobejšie užívanie.
-300x88-250x73.jpg)
Z ďaleka viditeľné kopy častí rastlín vo vode a nad hladinou tzv. hrady budujú v nízkom teréne, kde nemajú možnosť získať nezavodnenú obývaciu dutinu v systéme nor. Stavajú ich z podobného materiálu ako hate či hrádze. Výška hradu môže dosahovať 3 m s priemerom základu 20 m. V strede, nad hladinou vody, sa nachádza zvyčajne jedna komora vystlatá rastlinným materiálom a pilinami. Od komory vychádzajú chodby (sifóny) s únikom pod vodu. Hrady sú zvyčajne ťažko dosiahnuteľné "suchou nohou" v strede vodnej plochy. Nie je zriedkavý výskyt aj tzv. polohradov, budovaných nanosením vetiev a bahna ako nadstavby nory o ďalšie poschodie, využívané pri vyšších hladinách vody. Základy stavieb bobry ukotvujú napichnutím konárov do dna, obdobným spôsobom si na zimu uskladňujú aj zásoby potravy. Rozdiel je v tom, že konáre ako základy stavieb sú zabudované hustejšie a sú nasmerované proti prúdu toku, aby využili tlak vody na ich stabilizáciu.
Obydlia si budujú aj v brehoch vodných tokov alebo nádrží v lesnatej krajine tak, že východ ústi vždy pod vodnou hladinou a priestranný brloh je položený vyššie. Býva suchý a čistý, vystlaný rozžuvanými drobnými triesočkami. Kanály sú obyčajne zaplavené vodou. Bobry ich budujú vyhrabávaním v pôde a v rašeline, vyhryzávaním v tŕstí a ohradzo vaním plytkých úsekov. Na Záhorskej nížine možno vidieť kanály niekoľko sto metrov dlhé so šírkou 0,75-1,5 m a hĺbkou okolo 40 cm. Na dlhších kanáloch vyhrabáva pre zvýšenie bezpečnosti 3-4 m dlhé úseky s hĺbkou presahujúcou 1 meter.
Požerky
Bobor sediačky, opierajúc sa o chvost, obhryzie dookola kmeň stromu, spôsobí jeho pád často do vody, strom odvetví, materiál dopraví k brlohu alebo na iné vhodné miesto.
Pôsobí ťažkopádne a zavalito. Je aktívny aj v zime, najmä večer a v noci. Je dobre prispôsobený pohybu vo vode: plávacie blany na nohách a sploštený neosrstený chvost slúži ako kormidlo. Pod vodou vydrží až 20 minút. Stavia si brlohy vyhrabané do brehov s vchodom pod vodou alebo si na aktívne zahradenom (zaplavenom) jazierku postaví z hliny a vetiev veľkú kopu, tzv. "bobrí hrad", s vnútornou komorou asi 80 cm širokou a 35 cm vysokou. Ohrýza kmene do kužeľa, a tak dokáže zoťať aj veľké stromy do hrúbky 20 cm.Konáre zabudováva i do hrádze, ktorou prehradí tečúcu vodu, a používa tiež pri stavbe tzv. bobrích hradov so suchými komorami, ktoré prečnievajú hladinu vody až do výšky 1,5 metra. Podobné komory si bobor buduje aj v brehoch, v ktorých prespáva najdlhšiu časf zimy bez toho, aby teplota jeho tela - ako pri pravom zimnom spánku - silnejšie poklesla.
Najväčší európsky hlodavec. Dĺžka 75 - 100 cm, chvost 30 - 40 cm, hmotnosť 15 - 30 kg. Chvost pri koreni síce okrúhly a osrstený, ale na rozšírenej časti holý a zhora sploštený, široký. Najväčší európsky hlodavec má zavalité, v zadnej časti rozšírené telo s krátkymi nohami; celkové zafarbenie srsti môže na chrbte varírovať od hnedogaštanovej po tmavohnedú; naspodku je bledší, zemitohnedý; pĺzne postupne po celý rok, najintenzívnejšie v apríli-máji a v auguste -septembri, samce o mesiac skôr ako samice.
Hmotnosť: 11-25 kg, Dĺžka tela: 67-100 cm, Dĺžka chvosta: 28-37 cm, Dĺžka chodidla (zadná končatina): 16-18 cm, Výška ušnice: 3,5 cm; medzi všetkými piatimi prstami zadných nôh má plávacie blany a na druhom dvojitý pazúr.
Pri vyrušení a následnom ponorení pod vodnú hladinu po chvíli na hladine hlučne plesne lopatovitým chvostom.