Bažant má v našich lesoch a na poliach výborné podmienky. Ideálnymi miestami sú lužné lesy, najmä pozdĺž väčších riek.
Hniezdi na zemi pod závojom hustej trávy alebo konármi kríkov. Vo vyhĺbenej jamke sliepka postaví hniezdo zo suchých a malých kúskov tráv. Na začiatku sedenia je rovnomerne zaokrúhlené. Vonkajšia stena nie je úhľadná, lebo z nej vyčnievajú steblá trávy.
V porovnaní s jarabičím hniezdom je menej úhľadné, slabšie vystlané (len niekoľkými steblami tráv), ale s hrubšími a plytšími vonkajšími stenami. Kým u jarabice majú hrúbku 0,5-1 cm, u bažanta viac ako 1 cm. Hniezdo je celkove väčšie a v porovnaní s prepelicou menej upravené a plytšie.
Do hniezda znáša bažantica 8-18 vajec. Niekedy znesie do jedného hniezda vajíčka viac bažantíc. Na vajíčkach sedí v apríli a v máji približne 24-26 dní. Po štyroch týždňoch od vyliahnutia bažantíčatá už bezpečne lietajú.
Prevažnú zložku potravy bažanta tvoria časti rastlín, prevažne burín a živočíšna potrava. Vyniká mimoriadnou žravosťou, je zberateľom hmyzu, ale chytá i mladé hraboše a myši, zbiera slimáky, žerie aj semená a iné časti rastlín, prevažne burín a obilnín, živí sa lesnými plodmi, občas požiera aj hrozno.
Samec je nápadne a pestro sfarbený, s veľmi dlhými chvostovými perami, takže si ho nemôžeme pomýliť s iným vtákom. Často sa bažanty počas dňa objavujú na otvorených poliach a lúkach. Nocujúce sliepky počas skorých ranných hodín pričupené vzlietnu až v poslednej chvíli.
Bažant je asi 80-90 cm dlhý aj s 50 cm dlhým chvostom a váži priemerne 1,2-1,8 kg. Rozpätie krídel bažanta je 75-80 cm. Bažanty hniezdiace v strednej Európe sú krížence, pretože tam bolo umelo vysadených veľa rôznych poddruhov. Väčšina samcov má biely prúžok okolo krku. Bažantica je menšia, ľahšia a má menšie rozpätie krídel. Jej operenie má žltohnedé krycie sfarbenie s takmer čiernou kresbou.
Kohút sa ozýva cez deň, ale častejšie v noci na zemi i za letu hlasným volaním, najmä pri vyrušení. Počas letu vydáva tvrdé, ostré "ech", vyplašené vtáky pri vzlietaní "gegek". Samec počas tokania na zemi vydáva často "kyry", po ktorom nasleduje hlučné zatrepanie krídlami. Možno ho počuť počas celého roka, ale toká len v jarných mesiacoch. Pri večernom sedení na stromoch sa ozývajú nápadným "kyry kyry kyry". Trus je dvojaký: normálny, pomerne suchý, nepáchnuci a trus ostro páchnuci, kašovitý. Okrem toho na jeho prítomnosť upozorňujú aj stopy po popolení.