Leto je obdobie keď ste určite trávili veľa času pri vode. Rybníky, jazerá a vodné toky sú domovom nielen pre ryby a vtáky, ale taktiež poskytujú vhodné prostredie pre vývin mnohým vodným bezstavovcom. Vážky sú viazané na vodu, pretože ich larva (nympha) potrebuje pre svoj rast vodné prostredie.
Najčastejšie môžeme pozorovať dospelé vážky, ktoré lietajú nad rybníkom. Väčšie druhy vážok sú pri lietaní aj dosť hlučné, v podstate sú to mini vrtuľníky a helikoptéry. Netreba pochybovať o ich leteckých schopnostiach. Dokážu zaletieť veľmi ďaleko od svojho "domovského" prostredia a preto ich niekedy môžeme objaviť na sídlisku kde žiadna vodná plocha nie je.
Na Slovensku žije 70 druhov vážok.
Z toho 41 druhov, čiže viac ako polovicu, nájdete v červenom zozname vážok Slovenska.
Vážky (Odonata) rozdeľujeme na dva podrady: šidielka (Zygoptera) jedná sa o druhy menšieho vzrastu, typickým znakom je že v kľudovom stave držia krídla pokope (obr.1.) Naopak šidlá (Anisoptera) sú väčšie a krídla majú vždy rozložené (obr.2.)
- obr.1: šidielko menšie (Ischnura pumilio)
- obr.2: párik vážky červenej (Libellula sanquinea).
Niektoré druhy pripomínajú motýle napr. hadovka obyčajná (Calopteryx virgo) (obr.3) s jej nádherným kovovomodrým sfarbením môže pri lietaní človeka popliesť. K výrazným a ľahko určiteľným druhom v teréne sa radí vážka štvorškvrnná (Libellula quadrimaculata) vďaka tomu, že všetky štyri krídla majú v strede na prednom okraji čierne škvrny (obr.4).
- obr.3: hadovka obyčajná (Calopteryx virgo)
- obr.4: vážka štvorškvrnná (Libellula quadrimaculata)
Všetky vážky sú priamo viazané na vodné prostredie.
Preto je potrebné si uvedomiť, že akákoľvek zmena vodného režimu môže narušiť podmienky pre vývoj lariev alebo narušiť podmienky pre výskyt vhodnej potravy, rozmnožovania a môže spôsobiť až zánik lokality ako takej v prípade, že sa voda z lokality vytratí úplne. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že základom pre zachovanie populácie vážok na lokalite v priaznivom stave je vhodná kvalita a kvantita biotopu druhu, z čoho vyplýva aj stabilná výška hladiny spodných vôd a vhodná teplota vody.
Človek svojimi zásahmi v minulosti prostredníctvom meliorácií a regulácií vodných tokov doslova zničil mnoho vzácnych lokalít vážok, ktoré prežívali na cenných mokradiach. Aj dnes človek niekedy priamymi zásahmi, ale aj nepriamo ovplyvňuje vodný režim, mení výšku hladiny spodných vôd a týmto spôsobom ohrozuje mnoho vzácnych miest výskytu vážok. Práve výška hladiny spodných vôd je často krát príčinou ohrozenia z dôvodu zložitých procesov, ktoré je len veľmi ťažké predvídať. Z tohto ohľadu by mal byť zvolený princíp predbežnej opatrnosti a pri plánovaní činnosti, ktorá by mohla mať vplyv na hladinu podzemných vôd by malo platiť pravidlo, že ak nevieme presne odhadnúť dôsledok plánovanej činnosti, táto by nemala byť vykonávaná až do doby, kým nebude jednoznačne preukázané, že vplyv na hladinu spodných vôd zásadne nezmení pôvodné hodnoty.
Typickým príkladom činnosti, ktorá môže mať značný vplyv na vodný režim je napr. v súčasnosti veľmi populárna výstavba malých vodných elektrární (MVE). Priamy zásah do koryta pred a nad stavbou, odstránenie brehových porastov v okolí stavby nemenne ovplyvňujú vodný tok. Zásahy je možné určitými aktivitami a navrhovanými opatreniami zjemniť, ale pôvodný stav vodného režimu, kvality biotopov a priechodnosť toku pre živočíchy už nikdy nebude ako predtým.
Nezanedbateľným ohrozením našich vážok sú taktiež klimatické zmeny, ktoré zo sebou prinášajú sezónne extrémy v počasí (silné búrky, záplavy) a taktiež zmeny teplôt, ktoré môžu ovplyvniť jednak druhové zloženie lokality, ale taktiež môžu vytvárať nepriaznivé, v niektorých prípadoch až nevhodné prostredie pre život z dôvodu prehrievania vôd a následnej eutrofizácie.
Problematické je taktiež environmentálne povedomie, ktoré v prípade napr. vodných tokov a ich znečistenia je zásadné.
Na príklade Hrona, jednej z našich najznámejších a najväčších riek na Slovensku vidíme, že koryto je do značnej miery znečistené komunálnym odpadom. Pritom sa jedná o územie, ktoré je v hornej časti toku taktiež navrhované na zaradenie do sústavy území Natura 2000 so štvrtým stupňom ochrany...
Tento fakt len odráža naše povedomie a vzťah k najcennejšiemu prírodnému zdroju potrebného pre náš život - k vode.
Vážky európskeho významu
U nás v prírode v súčasnosti môžeme pozorovať 6 druhov vážok európskeho významu. V minulosti sa u nás vyskytovali ešte ďalšie dva druhy vážok eur. významu - Coenagrion mercuriale a Leucorhinia albifrons, avšak v súčasnosti tieto dva druhy považujeme za vyhynuté vzhľadom na to, že posledné údaje o ich výskyte sú z rokov 1960 - 1970. Vážky európskeho významu vyskytujúce sa na Slovensku sú zákonom chránené a ich spoločenská hodnota v prípade jedného jedinca napr. druhu klinovky (Cordulegaster heros) je vyčíslená na 167 Eur. Avšak morálna hodnota ich existencie je samozrejme nenahraditeľná.
Vážky európskeho významu vyskytujúce sa v súčasnosti alebo v minulosti na Slovensku:
- šidielko - Coenagrion mercuriale
- šidielko ozdobné - Coenagrion ornatum
- klinovka - Cordulegaster heros
- vážka bieločelá - Leucorrhinia albifrons
- vážka - Leucorrhinia pectoralis
- klinovka hadia - Ophiogomphus cecilia
- klinovka žltonohá - Stylurus (=Gomphus) flavipes
- šidlovka Brauerova - Sympecma braueri (paedisca)
Vážky predstavujú podstatnú skupinu bezstavovcov, ktorá prispieva ku kvalite našich mokradí, ktoré fungujú ako zásobárne vody aj pre nás ľudí. Zmeny vodného režimu, klimatické zmeny, znečistenie vodných tokov a ďalšie ohrozenia môžu byť pre nás varovaním a zároveň výzvou do budúcnosti pre zodpovednejšie správanie sa voči najcennejším prírodným zdrojom, na ktorých sme my ľudia priamo závislý.
Výborný online kľúč na určovanie vážok v slovenčine nájdete na adrese http://www.vazky.sk/kluc.html.
M. Sc. Ján Černecký a Mgr. Ľudmila Černecká
.
.
.