Dôkazom blízkeho vzťahu s prírodou našich predkov je mnoho pranostík, v ktorých sú zachytené zaujímavé javy prírody. Jedna z pranostík sa viaže aj na 14. február.
Naši predkovia, ktorí žili v blízkom vzťahu s prírodou, si všímali pozorne úkazy, ktoré sa vyskytovali v jej zátišiach počas celého roka. Nápadné zmeny vo "výzore" prírody a jej zložiek, ako aj výskyt zaujímavých javov v priebehu roka si zaznamenávali a vytvárali si vlastný kalendár prírody, v ktorom bol podchytený život v jej zátišiach. Niektoré nápadnejšie "prírodné javy" zaznamenali aj v pranostikách. Jednou z takýchto je aj pranostika, že "Valent (14. február) žení vtáčiky...".
Aj keď viaceré pranostiky týkajúce sa "prírodných javov" treba brať s určitou rezervou, o tejto možno povedať, že je v nej naozaj kus pravdy. Naši predkovia si veru dobre všimli, že v období okolo polovičky februára vtáčatá akoby sa vyliečili zo "zachrípnutia" a začínajú si pospevovať. Aj keď v tomto čase panuje u nás obyčajne ešte tvrdá zima, sýkorky, brhlíky, kôrovníky, strnádky či drobné len päťgramové králičky zlatohlavé začínajú prednášať svoje ľúbezné pesničky. Vtáky sú totiž "naprogramované" na pomer medzi svetlou a tmavou fázou dňa (fotoperióda), a tak už v polovici februára sa nenechajú "odradiť" mrazom a fujavicou, lebo "cítia", že jar sa nezadržateľne blíži.
Hormóny, ktoré ovplyvňujú správanie vtákov, sú závislé na faktoroch prostredia. Hormonálne riadenie rozmnožovacieho správania operencov mierneho pásma je závislé na dĺžke dňa. S predlžujúcou sa svetlou fázou dňa dochádza k aktivácii pohlavných žliaz, ktoré produkujú pohlavné hormóny. V hormonálne citlivých bunkách v určitých oblastiach mozgu sa nachádzajú receptory, ktoré merajú hladinu hormónov v krvi. Tieto receptory odovzdajú informáciu o hladine pohlavných hormónov v organizme operenca do centrálnej nervovej sústavy, čo vyvolá adekvátne správanie - v tomto prípade sa začne u samcov prejavovať rozmnožovacie správanie. Na počiatku rozmnožovacieho správania je dvorenie, a to je u vtákov spojené so spevom.
Pravdaže, ešte pár týždňov si drobné spevavé vtáčatá budú musieť počkať, kým budú môcť aj zahniezdiť a zachovať tak pochodeň svojich rodov... Operence svojim spevom jednak ohraničujú svoje územia, kde budú hniezdiť. Samce dávajú akustickými signálmi najavo svojim susedom, že to-ktoré územie je už obsadené, zároveň však lákajú do nimi zvolených teritórií potenciálne partnerky.
Spev vtákov nás pri prechádzkach prírodnými zátišiami, ale aj záhradami či mestskými parkami bude sprevádzať až do sklonku júna. Vtedy sa operence akoby zo dňa na deň odmlčia. Aj tento moment si naši predkovia všimli a vyjadrili ho v pranostike "Ján (24. jún) berie vtáčikom píšťalky...". Stíchnutie operencov na sklonku jari súvisí opäť s hormonálnou činnosťou. V letnom období prechádzajú vtáky tzv. refrakčnou periódou, kedy dochádza k zmenšovaniu pohlavných žliaz. Operence "nemajú vôbec "chuť" spievať aj preto, že podstupujú energeticky veľmi vyčerpávajúcu celkovú výmenu peria.