Pavúky sú v prírode nenahraditeľné pre svoje postavenie predátora, dokážu uloviť veľký počet hmyzu a regulujú rovnováhu v prírodných procesoch nenahraditeľným spôsobom a zabezpečujú, aby sa hmyz nebezpečne nepremnožil.

Taktiež sú veľmi dobrým bioindikátorom pôvodnosti stanovíšť, kvality prostredia v ktorom žijú. Pavúky totiž patria ku živočíchom, ktoré majú špecifické nároky na prostredie a už svojou prítomnosťou dokladujú, či sa jedná o pôvodný prirodzený typ stanovišťa alebo naopak o prostredie, ktoré je značne ovplyvnené človekom.
Najvhodnejšie pre bioindikáciu sú tzv. epigeické pavúky, čiže tie ktoré žijú na zemi, v opadanke atď. V poľnohospodárskej krajine je napr. možné podľa pavúkov sledovať intenzitu vplyvu pesticídov.

Na Slovensku bolo doteraz zistených necelých 900 druhov pavúkov, z toho 423 je uvedených v červenom zozname ohrozených druhov, čo je úctyhodné číslo! Veľmi vzácne sú predovšetkým druhy viazané na špecifické prostredie, napr. xerotermy (teplomilné druhy) alebo naopak podmáčané lúky, rašeliniská, jaskyne atď. Je dôležité udržiavať územie, v ktorom sa takéto pavúky vyskytujú v čo najlepšom stave.

Jeden druh pavúka vodnár striebristý (Argyroneta aquatica) na Slovensku dokonca osídľuje vodné prostredie, v ktorom trvalo žije. Vytvorí si vo vode bublinu v ktorej dokáže dýchať, nosí si tam potravu, samice si v nej spravia kokón s vajíčkami. Ostatné pavúky, ktoré sa zdržiavajú pri vode ju využívajú na lov, napr. lovčík pobrežný (Dolomedes fimbriatus), ktorého dospelé jedince dokážu uloviť aj menšiu rybu alebo žubrienku. Len veľmi málo bezstavovcov niečo podobné dokáže. Jeho blízky príbuzný lovčík Dolomedes plantarius je veľmi vzácny a chránený druh nielen na Slovensku.

Pavúky si ľudia ľahko pletú s hmyzom aj keď na pohľad sú veľmi dobre odlíšené. Majú štyri pári nôh, kým hmyz má tri páry nôh a telo zložené z dvoch častí (hlavohruď a bruško). A ešte jeden výborný rozlišovací znak sú tykadlá, ktoré pavúky nemajú a preto ak náhodou uvidíte mravca, ktorý ale nemá tykadlá bude to určite pavúk, ktorý dokáže perfektne napodobniť mravca. Schopnosť dokonalej mimikry je pre pavúka formou stratégie lovu tohto hmyzu.

V prírode môže byť mapovanie pavúkov trošku zložitejšie pretože nie všetky druhy sa dajú určiť len ich pozorovaním alebo fotograficky. Niekedy je nutné jedince odobrať, zakonzervovať do fixačnej tekutiny a potom určovať pod mikroskopom. Determinačné znaky sú predovšetkým na pohlaví, čiže základom úspechu je nájsť dospelú samičku alebo dospelého samčeka. Ale samozrejme existujú nedospelé pavúky, ktoré sú veľmi ľahko určiteľné a nie je nutné ich odoberať z prírody ako napr. križiak pásavý (Argiope bruennichi).

• lovčík pobrežný - Dolomedes fimriatus
• Samička lovčíka hájneho si svoj kokón nesie v hryzadlách.
• Samička behúnika Xysticus sp. si starostlivo chráni svoje vajíčka.
• Samička strehúňa - Hogna radiata s malými pavúčikmi na chrbte
  pôsobí oveľa väčším dojmom.

Na začiatku leta samičky viacerých pavúkov začínajú priasť ochranné obaly pre svoje vajíčka. Existuje viacero typov obalov, tzv. kokónov. Samičky pavúkov sú veľmi vynaliezavé. Samička trasavky koscovitej (Pholcus opilionides) si nesie svoje vajíčka celý čas v hryzadlách, až kým sa z nich nestanú malé pavúčiky. Strehúne si svoj kokón prilepia na bruško a pohybujú sa spolu s ním. Iné druhy pavúkov si vajíčka upevnia na list a spravia si tzv. zámotok.

Najstarostlivejšie matky sú samičky strehúňov, ktoré si svoje "deti" po vylezení z kokónu upevneného na spodnej strane bruška, presunú na hornú časť bruška a týmto spôsobom sa s nimi pohybujú. Po čase ako malé pavúky rastú, opúšťajú svoju matku, aby mohli začať žiť vlastný život. Mladé pavúky na svoje šírenie prostredím používajú techniku balooningu t.j. dostanú sa na okraj vegetácie, vystrčia bruško do vzduchu, vypustia pavúčie vlákno a nechajú sa voľne unášať vzduchom. Týmto spôsobom sa šíri veľká skupina pavúkov.

Čo sa týka chránených druhov v rámci smernice o biotopoch sa medzi pavúkmi na Slovensku nenachádza ani jeden kandidát. Prioritne sa v rámci NATURA 2000 ochraňujú iné bezstavovce. Pavúky zostali na okraji záujmu, čo je samozrejme veľká škoda.

V zozname chránených druhov národného významu sa nachádza 17 najviac ohrozených pavúkov, medzi inými už spomínaný vodnár striebristý. V tomto prípade je nutné spoľahnúť sa na ochranu biotopov ako celkov, ktoré sú uvedené v prílohe 1 smernice o biotopoch, a týmto spôsobom chrániť miesta pre existenciu druhovej biodiverzity bezstavovcov ako takých.

Veľa druhov z našej prírody mizne a nevieme tomu zabrániť. Zachrániť by bolo možné niektoré vzácne druhy predovšetkým územnou ochranou pretože zachovanie biotopu je základom pre zachovanie druhovej pestrosti a to platí nielen pre pavúky, ale aj pre všetky ostatné druhy živočíchov a rastlín vyskytujúcich sa prirodzene v našej prírode.

.

.

Mgr. Ján Černecký a Mgr. Ľudmila Černecká

.

.

.