Teploty síce v noci ešte klesajú hlboko pod bod mrazu, no niektoré vtáčie druhy už sedia na svojich ,,potomkoch“.

Už si ,,stráži svoju skalu" - sokol sťahovavý

          Teploty síce v noci ešte klesajú hlboko pod bod mrazu, hlavne v horských a podhorských oblastiach no niektoré vtáčie druhy už sedia na svojich ,,potomkoch" resp. vajciach. Napr. taká samica krkavca čierneho (Corvus corax) sedí na násade už od februára. Niektoré dravé vtáky obsadzujú svoje hniezdne teritória práve v tomto čase. Orol skalný (Aquila chrysaetos) predvádza svoje ,,svadobné" lety vysoko nad terénom. Pri troške šťastia sa nedá prehliadnuť, nakoľko je to náš najväčší dravý vták s rozpätím krídel cez dva metre.

Iný druh - sokol sťahovavý (Falco peregrinus) sa práve vracia na svoje hniezdne teritória, ktorým je viac menej verný počas hniezdneho obdobia. Toto obdobie trvá od februára/marca do mája/júna. Jeho teritórium sa nachádza v okolí skalných stien a neprístupných brál. Je zaujímavé, že dravé vtáky zo skupiny sokolov si nestavajú hniezda. Využívajú na hniezdenie buď opustené hniezda  iných vtákov (po krkavcoch). Ich hniezdom je napr. skalný výčnelok, dutinka v trávnej polici, hrana brala atď. Samozrejme, že tieto miesta sú väčšinou nedostupné.

Naproti tomu orol skalný má obrovské hniezdo, ktoré si rokmi zväčšuje a môže dosiahnuť nevydaných rozmerov (výška aj 2 metre). Svoje hniezdo si stavia prevažne na stromoch. Kým nám ešte je vonku zima a trochu nás pri našich vychádzkach zohreje svojimi lúčmi slnko, príroda sa už začína pomaly zobúdzať ako to vidno aj na týchto príkladoch.

• Typická letiaca silueta najväčšieho dravého vtáka orla skalného - koncové letkové perá pripomínajúce ,,prsty človeka"