Chránené územia potrebujú neustálu, v niektorých prípadoch až intenzívnu starostlivosť.

Obr. 1: Mozaikové komplexy lúk, sadov a polí v CHKO Poľana pri Detve zvyšujú jej biodiverzitu

          Chránené územia po procese vyhlasovania napriek určitým opatreniam, ktoré sú definované v zákone o ochrane prírody a krajiny potrebujú neustálu, v niektorých prípadoch až intenzívnu starostlivosť. Čo všetko sa pod touto starostlivosťou môže ukrývať? Človek svojim dlhodobým súžitím s prírodou vytvoril mnoho hodnôt, ktoré vyplývajú práve z miestnej kultúry a tradícií vytvorených generáciami pôvodných obyvateľov Slovenska.  Tradičné obhospodarovanie lúk a pasienkov vytvorilo priestor pre mnoho krásnych kvetov a tráv, ktoré zároveň predstavujú vhodný biotop napr. pre vzácne druhy motýľov, rovnokrídlovcov, vtákov viazaných práve na trávnaté porasty.

Typickou črtou mnohých miest na Slovensku bolo práve vytváranie mozaikovitých komplexov malých lúk, ovocných sadov oddelených navzájom medzami, ktoré vytvorili bohatú biodiverzitu na pomerne malej ploche. Postupne zintenzívňovanie poľnohospodárstva, rozorávanie medzí a spájanie lúk do jedného veľkého celku ochudobňuje prírodné hodnoty, ktoré boli v minulosti vytvorené.

Napriek tomu na mnohých miestach mozaikovité komplexy trávnych biotopov ostali zachované a predstavujú cenný prínos pre prírodu, avšak bez potrebnej starostlivosti - manažmentu tieto biotopy postupne zaniknú. Problematické je určenie správneho spôsobu starostlivosti.

Obr. 2.: Druh európskeho významu modráčik bahniskový

Aj v prípade kosenia a pasenia je potrebné brať do úvahy rôznorodosť druhov vyskytujúcich sa na lúkach a pasienkoch. Rôzne druhy si vyžadujú alebo akceptujú rôzne spôsoby kosenia (ručné kosenie, kosenie ľahkými mechanizmami, kosenie ťažkými mechanizmami),  rôznu periodicitu kosenia (raz ročne, dva krát ročne, raz za dva roky), rôzne termíny kosby (skorá kosba, neskorá kosba) atď.

Na príklade druhu motýľa modráčika bahniskového (Maculinea teleius), ktorý je viazaný na lúky s výskytom jeho živnej rastliny krvavca (Sanguisorba sp.) je vhodné kosiť len raz ročne a to čo najneskôr, aby sa všetky húsenice stihli vyliahnuť a nájsť potrebné mravenisko, v ktorom postupne dospejú. Avšak takýto spôsob hospodárenia je náročné dosiahnuť vzhľadom na potreby samotných poľnohospodárov, farmárov, ktorý potrebujú kvalitné seno niekedy aj viac krát ročne.

Každý druh a biotop má svoje špecifiká a vyžaduje si iný spôsob starostlivosti. Kľúčovým poznatkom teda ostáva identifikácia druhu/biotopu na lokalite. Zjednodušene povedané na to, aby sme sa mohli správne starať o chránené územie potrebujeme v prvom rade vedieť, že aké druhy/biotopy sa tu vyskytujú, v akej kvalite a kvantite. Len na základe týchto poznatkov sme schopní presnejšie navrhnúť vhodný manažment pre územie.

Všetky tieto základné otázky a návrh primeranej starostlivosti pre chránené územia sú zhrnuté v dokumente, ktorý sa nazýva program starostlivosti. Jeho úlohou je zosumarizovať všetky poznatky o území a navrhnúť primerané manažmentové opatrenia na určité obdobie tak, aby všetky dotknuté strany boli adekvátne informované a odrážali v čo najväčšej miere súhlas jednotlivých dotknutých strán, ktoré určitým spôsobom ovplyvňujú chránené územie.

Dôležití sú určite vlastníci/užívatelia, ktorí sa aktívne podieľajú na obhospodarovaní našich chránených území, poľnohospodári, farmári, poľovníci, rybári, miestny obyvatelia, mimovládne organizácie, vodohospodári, lesníci atď. Program starostlivosti by mal zohľadňovať aj ich potreby a požiadavky a v prípade potreby obmedzenia obhospodarovania im patrí primeraná náhrada vyplývajúca z výšky obmedzení.

Na druhej strane dokument programu starostlivosti poskytuje cenné informácie o najvhodnejšom spôsobe obhospodarovania v súlade s cieľmi ochrany prírody. Zjednodušene povedané, v prípade, že vlastníme alebo užívame pozemok, ktorý je umiestnený v chránenom území a existuje pre toto územie vypracovaný program starostlivosti, stačí vyhľadať informácie a podľa tohto dokumentu vieme správne určiť vhodný typ hospodárenia práve pre našu lúku, les, mokraď atď. V prípade, že už sú v súčasnosti pozemky v chránených územiach obhospodarované určitým spôsobom je potrebné neustále sledovať vplyv na predmety ochrany v danom chránenom území prostredníctvom tzv. monitoringu

Niekedy sa nám môže zdať, že sa staráme o územie spôsobom, ktorý je vhodný pre daný druh alebo biotop, avšak bez potvrdenia tohto faktu prostredníctvom dlhodobejšieho pravidelného monitoringu môže byť táto predstava mylná. Preto je vhodné každoročne sledovať, ako sa práve tomu nášmu chránenému druhu alebo biotopu postupom času darí a či nie je potrebné hospodárenie zmeniť v prípade negatívneho vplyvu našich aktivít.

Obr. 3.: Postupné zarastanie lúk v CHKO Poľana na Príslopoch.

Samozrejme niektoré časti našej prírody chceme ponechať aj bez zásahu človeka a nezasahovať do prírodných procesov a všetko ponechať na samovývoj. Avšak aj bezzásahové územia potrebujú určitý manažment a správu prostredníctvom kontroly územia, vyznačenia územia, monitoringu a vedeckých aktivít, takže je možné konštatovať, že o každé územie je potrebné sa určitým spôsobom starať či už sa jedná o bezzásahové územie alebo územie s potrebným aktívnym zásahom človeka.

Problémom naďalej ostáva fakt, že programy starostlivosti sú pre väčšinu našich chránených území ešte len v príprave a drvivá väčšina území nemá v súčasnosti pripravený program starostlivosti. V blízkej budúcnosti je však zrejmé, že programy starostlivosti budú dopracované a budú základným dokumentom pre každé naše chránené územie. Aj v prípade, že program starostlivosti vypracovaný nie je, existujú zaužívané praktiky trvalo udržateľného hospodárenia, ktoré je možné dodržiavať kedykoľvek a v prípade, že sú vykonávané správne vedú k úspešnej ochrane našich chránených území.

Záväzným je taktiež náš zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý definuje povinnosť každého vlastníka a užívateľa zachovávať alebo zlepšovať priaznivý stav biotopov a druhov eur. významu. Tieto povinnosti vyplývajú aj zo smernice o biotopoch, ktorá je medzinárodným právne záväzným dokumentom aj pre Slovensko.

Text a foto: Mgr. Ján Černecký