…rastliny nestrácajú na zaujímavosti ani po odkvitnutí.
V prírode sa dajú pozorovať mnohé príklady spolužitia rastlín a živočíchov. A nemusia to byť vždy iba veľké zvieratá, stavovce. Môžu nimi byť napr. aj drobné mravce, ktoré sú síce nenápadné, ale v lesných i nelesných biotopoch veľmi hojné.
Myrmekochórne rastliny
Príklady spolužitia mravcov a niektorých rastlín môžeme pozorovať napr. na jarných rastlinách listnatého lesa. Tieto rastliny nestrácajú na zaujímavosti ani po odkvitnutí. Mravce sa totiž podieľajú na rozširovaní ich semien. V záujme každej rastliny je, aby sa jej semená dostali čo najďalej od materskej rastliny a mohli tak osídliť čo najväčší priestor. Rastliny, ktoré na to využívajú pomoc mravcov, sa nazývajú odborne "myrmekochórne". Toto slovo bolo utvorené z gréckeho slova myrmex - mravec a chória - šírenie.
A podľa čoho zistíme, ktorá rastlina je myrmekochórna? Treba sa pozrieť na jej zrelé semená, najlepšie lupou. Na semenách majú totiž pozoruhodné výrastky, ktoré sa nazývajú "mäsíčko". Má zvyčajne kontrastnú farbu oproti farbe semena a obsahuje rôzne výživné látky lákavé pre mravce. Mravce takéto semená nosia do mravenísk a výživným mäsíčkom z nich kŕmia larvy. Semená rastlín takto môžu byť transportované až na vzdialenosť 70 m. Po skonzumovaní mäsíčka zostávajú semená nepoškodené a môžu vyklíčiť.
Ďalším dobre viditeľným príkladom ako rastliny "vychádzajú v ústrety" mravcom je poliehanie stoniek. Skúste si všimnúť napr. snežienku po odkvitnutí. Predlžuje sa jej kvetná stopka, ktorá naviac ochabuje až napokon poľahne na zem. To preto, aby boli jej semená dostupnejšie pre mravce. Kvety a plody poľahnuté na zemi má napr. aj častá lesná rastlina kopytník európsky. K myrmekochórnym rastlinám patria mnohé bežne sa vyskytujúce lesné druhy, napr. snežienka, fialka, chochlačka, bledavka, krivec, scila, pečeňovník, pľúcnik, prvosienka bezbyľová, kandík psí, zimozeleň menšia a mnohé ďalšie. Výskyt myrmekochórnych rastlín niekedy zreteľne naznačuje kadiaľ vedú cestičky mravcov, ktoré ich cestou do mraveniska postrácajú, napr. pri múroch v štrbinách obrubníkov a pod.
Ak sa chcete o myrmekochórnych rastlinách dozvedieť viac, nájdite si v knižnici peknú knihu od autoriek Lhotskej, Krippelovej a Cigánovej s názvom: Ako sa rozmnožujú a rozširujú rastliny. Kniha vyšla v roku 1987 vo vydavateľstve Obzor.
Text a foto: Jaroslav Košťál
Všímajte si mravčie chodníčky
Prvosienka bezbyľová po odkvitnutí poľahne na zem - nemá to k nej ďaleko
Snežienkam po dokvitnutí poliehajú stonky s plodmi, aby boli semená pre mravce prístupnejšie
Plody chochlačky visia nadol, aby z nich semená čo najľahšie vypadávali na zem, kde ich nájdu mravce
Tmavé semená chochlačky majú biele výrastky - mäsíčko, ktoré mravcom chutí
Aj semená pečeňovníka trojlaločného rozširujú mravce