Na sklonku prázdnin možno v našich mestách a dedinách pozorovať zaujímavý prírodný jav. Pozornému obdivovateľovi prírody určite neunikne nápadné posedávanie belorítok domových, ktorým starší ľudia hovoria aj „menšie lastovičky“, po elektrických drôtoch.

Priznám sa, každý rok sa veľmi teším na tieto predodletové posedenia týchto družných vtáčikov. V podhorskej dedinke Staré Hory sa v augustové dni elektrické drôty doslova prehýbajú pod váhou stoviek drobných belorítok. Sadanie a vzlietanie celého niekoľko stokusového kŕdľa je vždy spojené s hlasitým džavotom. Belorítky si sadajú pekne jedna vedľa druhej, odrazu sa však ozve varovným pokrikom jedna a v tom okamihu je celý kŕdeľ odrazu vo vzduchu...

belorítky

Pozorovanie lúčiacich sa belorítok s rodiskom a domovom patrí k prekrásnym letným zážitkom. Tieto "malé lastovičky" sa takto slávnostne odoberajú od svojich hniezdisk, lebo za pár dní sa musia pobrať na ďalekú-preďalekú púť až do tropickej Afriky, kde tieto teplomilné vtáčiky trávia zimu.
Istotne im je krátko pred opustením svojich domovov clivo, a tak sa pri spoločných posedeniach na drôtoch a preletoch ponad dediny a mestá aspoň trošička rozveselia.

Sviatočné zhromaždenia čierno-bielych belorítok sa jedného septembrového dňa skončia. Ešte večer sme sa mohli potešiť ich neutíchajúcemu džavotu a preháňajúcemu sa veľkému kŕdľu popod azúrovú oblohu, avšak ráno, keď vyjdeme na priedomie, bude vládnuť v povetrí akési podozrivé ticho. Ani drôty už nebudú "obťažkané", ba ani modrým nebom sa nebude premávať džavotajúci kŕdeľ belorítok. Nenápadne nadránom sa tieto družné vtáčatá z miest a dedín vytratia a vydajú sa na svoju niekoľko tisíc kilometrov dlhú púť na africké zimovisko...

Tieto milé vtáčiky sa k nám zasa vrátia o rok v niektorý aprílový deň a potom zasa na jeseň sa budú od nás odoberať takýmto zvláštnym sviatočným spôsobom.

.

.

.