Pavúčik, ktorý si na Slovensku zaslúžil veľkú pozornosť. Treba sa ho obávať?

V slovenských médiách sa neustále objavujú články s bombastickými titulkami:

• "Na Slovensku sa objavil jeden z najnebezpečnejších druhov hmyzu v Európe!"
• "V prírode opatrne: Jedovatá pradiarka je už aj na Slovensku!"
• "V Šulekove objavili jedovatú osemnohú potvoru."
• "Jedovatý hmyz číha na ľudí v Bratislavskom lesoparku."

Samec s nápadnými dlhými prednými končatinami  pradiarky jedovatej (Cheiracanthium punctorium)

Aby sme predišli niektorým zle formulovaným informáciám, ktoré čitateľov môžu zmiasť, chytia paniku a strach z každého hnedozeleného pavúka, aktuálny článok venujeme práve tomuto pavúčikovi, ktorý si na Slovensku v poslednej dobe zaslúžil veľkú pozornosť.

Už z názvu tohto druhu vyplýva, že pradiarka bude jedovatá. Samozrejme je jedovatá, ale je potrebné upozorniť na fakt, že každý jeden pavúk je jedovatý. Je to jeho hlavná zbraň pri útoku na svoju korisť.

Prečo si ale iba ona vyslúžila mať v druhovom názve jedovatá nie je celkom jasné. Pravdepodobne preto, že reakcia na uhryznutie u človeka  prebieha prudšie, rana sčervená, niekedy sa vytvorí opuch. Určite nič príjemné. Označovať ju však za jedného z najnebezpečnejších druhov hmyzu v Európe je úplne scestné!

V prvom rade pradiarka nie je hmyz.  Predstavte si pavúka - má 4 páry končatín, telo sa delí na dve hlavné časti - hlavohruď a bruško. Hmyz má tri páry končatín, telo zložené z troch častí - hlava, hruď, zadoček a navyše má tykadlá. To sú základné rozdiely, pre ktoré pavúky neradíme k hmyzu, ale k pavúkovcom! Samozrejme rozdielov je oveľa viac, ale na základné odlíšenie uvedené rozdielnosti postačujú.

Pradiarka jedovatá a niekoľko jej príbuzných z rovnakého rodu Cheiracanthium sa na Slovensku vyskytujú dlhé roky. Už v 60-tich rokoch bolo popísané pozorovania pradiarky jedovatej na strednom Slovensku. Bolo by však potrebné spraviť určitú kontrolu či sa jedná naozaj o tento druh, či bol správne určený. S istotou však môžeme napísať, že pozorovanie pradiarky jedovatej v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sú správne. Takže písať v súčasnosti, že tu máme nový druh je už dávno neaktuálne.

Zámotok, v ktorom je schovaná pradiarka jedovatá (Cheiracanthium punctorium)

        Pradiarka jedovatá je predovšetkým stredomorský druh, ktorý sa vďaka globálnemu otepľovaniu začal postupne viac šíriť na sever. Pred niekoľkými rokmi nebola u nás príliš hojná.  V súčasnosti neustále viac expanduje po celom Slovensku. Nájsť ju môžeme hlavne na trávach rodu Calamagrostis, ktoré jej najviac vyhovujú kvôli špeciálnej tvorbe hniezda.

Hniezdo - zámotok spriadajú dospelé samičky pradiarky, v ktorom starostlivo ochraňujú svoje budúce potomstvo. Sú veľmi obetavé, na jeseň počkajú kedy mladé jedince opustia zámotok a oni samé v ňom uhynú. Cyklus života však pokračuje. Na jar a postupne počas leta mladé jedince dospievajú, spária sa a samice znovu utkajú svoj zámotok. Zámotky sú nápadne veľké. Pavučinové hniezdo je ako nedobytná pevnosť, veľmi ťažko sa otvára, vlákno je pevné a husto zapradené do stebla trávy. Človek ho musí roztrhnúť aby sa pozrel na obyvateľa zámotku.

Osobne sme sa stretli s viacerými jedincami tohto druhu, nikdy sme ich však zbytočne nechytali do ruky a nikdy nám neublížili. Ukryté jedince hlboko v zámotku neohrozujú človeka a pri strete s nimi neprejavujú iniciatívnu agresivitu a preto je potrebné povedať, že pradiarok sa netreba prehnane obávať.

(Text a foto: Mgr. Ján Černecký a Mgr. Ľudmila Černecká)