Počas februára panuje obyčajne v zátišiach našej prírody ešte pravá zimná atmosféra s treskúcimi mrazmi a záľahami snehu, a tak náhodný návštevník prírody by si myslel, že v tomto čase nočnú mĺkvosť lesa nerozčerí nijaký hlas živého tvora. Nie je to tak celkom pravda.
Na Slovensku žije desať druhov sov
V okolí miest a dedín zo skalných lomov alebo skalných útvarov možno už za večerného súmraku alebo ráno na svitaní započuť tiahle húkanie "hú-hú" výra skalného. Je to najväčšia európska sova, ktorej húkanie pri priaznivých poveternostných podmienkach sa rozlieha až do vzdialenosti jedného kilometra!
V nižších polohách Slovenska sa nocou ozýva podobné, ale tichšie volanie myšiarky ušatej. V slovenských lesoch žije aj najmenšia európska sova - kuvik vrabčí, ktorý je len o niečo väčší ako vrabec.
Aj keď je to maličká sovička, pri obhajovaní svojho zvoleného revíru vie byť veľmi agresívna. Samec sa dokonca opováži zaútočiť aj na človeka-votrelca v revíri, ktorý ho vyprovokuje napodobňovaním jeho monotónneho popiskovania "tju-ťu-ťu-ťu"...
Koncert sovieho vyhukovania možno zažiť v noci, kedy sa samce celé hodiny nápadne ozývajú a označujú si tým svoje budúce teritóriá a zároveň sa uchádzajú o náklonnosť potenciálnych partneriek. Samce sú pri hájení si svojich revírov niekedy veľmi agresívne a zavše zvádzajú o teritóriá aj neľútostné súboje, pri ktorých sa môžu do seba zakvačiť pazúrmi... Náhodného svedka môžu sovie zásnuby v noci aj vystrašiť, pretože zvuky sú zavše aj nepríjemné a pripomínajú hrdúsenie nejakého živočícha či človeka...
Po vybojovaní teritórií a zasnúbení partnerov si sovie páry zakladajú hniezda a už začiatkom marca začínajú sedieť na znáškach, hoci v horských lesoch v tomto období ležia ešte záľahy snehu a nočné mrazy nie sú nijakou vzácnosťou. Niet sa preto čomu čudovať, že si už teraz páry musia vybojúvať územia pre výchovu potomstva.
Noční lovci
Živočíchy s nočnou aktivitou bývali odjakživa opradené rúškom tajomstva. Aj sovy, ktoré sú priam učebnicovým príkladom vtákov s nočným spôsobom života, vyvolávali u ľudí oddávna rôzne a často i klamlivé predstavy o ich účinkovaní v prírode. Väčšina ľudí si tieto operence dáva do súvislosti naozaj s nocou, čo však nie je celkom pravda. Sovy síce žijú prevažne nočným spôsobom života, ale niektoré druhy sú aktívne aj na súmraku a cez deň. Na nočný život majú sovy uspôsobený dobrý zrak, ktorý im umožňuje dobre vidieť aj za pološera, nie však za úplnej tmy. Orientáciu potme za niekde v lístí šuchotajúcou potravou (myši) umožňuje sovám sluchový orgán s neuveriteľnou výkonnosťou. Tieto podivuhodné operené stvorenia majú sluchové otvory umiestnené totiž asymetricky. Pravé ucho je umiestnené vyššie ako ľavé a zachytáva zvukové vnemy prichádzajúce zhora. Ľavý ušný otvor registruje zase zvuky prichádzajúce zdola. Časový rozdiel medzi zvukovým vnemom zachyteným pravým a ľavým uchom sú len 4 milisekundy. Táto časová diferencia stačí, aby sova odlíšila dva zdroje zvuku vzdialené od seba 1,6 stupňa! Takto sú tieto vtáky schopné s presnosťou na niekoľko centimetrov lokalizovať korisť v úplnej tme alebo aj pod vrstvou snehu! Orientáciu potme umožňuje sovám aj zvláštne usporiadanie pier v oblasti tváre do tzv. perového závoja.
V nočných hodinách "panuje" v prírode podstatne väčšie ticho ako cez deň. A tak ak sa sovy chcú zmocniť potenciálnej koristi - najmä drobných lesných hlodavcov - musia sa pohybovať veľmi nehlučne. Sovy majú k nehlučnému letu "prispôsobené" aj operenie. Vetvy na vonkajšej zástavici letiek tvoria hrebienok, ktorý pri pohybe vzduchom zabraňuje vzniku turbulentného prúdenia, a tým následne zvuku. Toto prispôsobenie stavby letiek umožňuje sovám lietať ticho takmer ako tieň a pátrať po potenciálnej koristi bez toho, aby táto o nich vedela...
Väčšina sov sa živí drobnými lesnými hlodavcami, ktorých populácie každým rokom značne kolíšu. Sovy na výkyvy v početnosti ich hlavnej koristi reagujú veľmi citlivo. Keď je "myšací rok" a v lese to len tak "šuchoce od myší", mávajú tieto vtáky početnejšie potomstvo. Naopak, keď rok drobným lesným hlodavcom nepraje, sovy mávajú skromnejšie potomstvo alebo vôbec nezahniezdia. Sovy si však rady pochutnajú aj na lesných vtákoch. Takmer všetky druhy lesných operencov "neznesú" sovu počas dňa vo svojich teritóriách. Akonáhle počas dňa objavia niekde odpočívajúceho kuvička alebo inú sovu, budú do nej operence dobiedzať dovtedy, pokiaľ sa im nestratí z očí v nejakej bútľavine alebo v hustej chvojine.
Niektorým sovám, ktoré sú pánmi noci, prisudzovali naši predkovia schopnosť predpovedať smrť... Povery o tom, že kuvikanie kuvika niekde na priedomí predznamenáva smrť niekoho z domu, sú naozaj len vymyslenými mýtmi.