Zimným spánkom nie sú známe len medvede…
Zimným spánkom sú medzi laickou verejnosťou známe predovšetkým medvede. Azda ešte zaujímavejšie je to však so zimným spánkom netopierov, ktoré patria z tohto aspektu k špecifickým druhom živočíchov. Pretože sú to výlučne hmyzožravé stvorenia, museli sa počas fylogenetického vývoja prispôsobiť striedaniu sa ročných období a nepriaznivé zimné obdobie prespávajú. Kolónie netopierov zimujú zvyčajne spolu, a to najčastejšie v podzemných priestoroch - jaskyniach, opustených banských štôlňach alebo pivniciach. Na sklonku marca sa netopiere prebúdzajú zo zimnej letargie, opúšťajú podvečer svoje podzemné skrýše a vydávajú sa na svoj prvý nočný lov v roku.
Počas zimného spánku klesá teplota tela netopierov až na 1-2 °C a dôležité fyziologické procesy (frekvencia dýchania a tep srdca) sa znižujú na minimum. Pohľad na zimujúce netopiere nie je vôbec strašidelný, ako to má zafixované väčšina ľudí zo strašidelných rozprávok, skôr naopak - romantický. Po stropoch jaskýň porozvešiavané netopiere spiace hlbokým spánkom vyzerajú ako skutočné rozprávkové "striebristé ozdoby". Zimujúce netopiere, obzvlášť časti okolo ňufáčikov, sú totiž pokryté drobulinkými kvapôčkami vody, ktorá sa na ich "podchladených" telách vyzrážala. Pri posvietení baterkou na tieto podivuhodné stvorenia zažiaria drobunké kvapôčky vody ako zlatisté perly a visiace netopiere vyzerajú ako naozajstné jaskynné dekorácie...
Život netopierov, podobne ako väčšina toho, čo je spojené s nočným životom, je opradený mnohými poverami a v ľudskej mysli je často spájaný s nadvládou zla, temných síl či strašidiel. Netopiere sú pre väčšinu ľudí "odpudzujúce" zvieratá, ktoré majú navyše aj "strašidelné" lietacie blany... Nijaká negatívna vlastnosť, ktorá bola obzvlášť v minulosti týmto cicavcom pripisovaná človekom, nie je pravdivá. Napr. povery o tom, že sa nám netopier môže zapliesť do vlasov a len horko-ťažko ho z nich vypletieme, sú nepravdivé, pretože netopiere sú vynikajúcimi vzdušnými akrobatmi. Pri prenasledovaní nejakého hmyzu dokážu sa vyhýbať jemným vetvičkám stromov, keďže sa orientujú pomocou tzv. echolokácie. Do priestoru okolo seba vysielajú ultrazvukové vlnenie, ktoré pri odraze z priestoru bleskovo vyhodnocujú, a tak sa orientujú. Vrcholom priestorovej orientácie netopiera je schopnosť presne lokalizovať letiacu korisť, ktorá neustále mení smer. Netopieriemu dokonalému "radaru" však napokon neunikne ani "cikcakovito" kľučkujúca korisť a skončí v jeho papuľke...
Netopiere predstavujú "nenahraditeľnú" ekologickú skupinu živočíchov v ekosystémoch Zeme. Tieto tvory neboli naozaj stvorené prírodou len tak pre nič za nič, aby nás strašili... Hmyz, ktorý je aktívny výlučne v noci, je totiž pre vtáky, ktoré lovia prevažne cez deň, neprístupný. A tak netopiere udržujú na únosnej miere stavy hmyzu s nočnou aktivitou, aby sa v prírode nepremnožil a nedospel do štádia, ktoré možno bez zveličenia prirovnať k nejakej hororovej scéne s mračnami poletujúcich nočných mor...
Text a foto: Ing. Miroslav Saniga, CSc.