Obdobie medzi Troma kráľmi a sviatkom Obrátenia Pavla predstavuje naozaj polovicu medvedieho zimného leňošenia.

medveď hnedý - Ursus arctos

 Naši predkovia, ktorí žili v tesnejšom vzťahu s prírodou si všímali pozornejšie dianie v jej zátišiach než my súčasníci, tráviaci podstatnú časť nášho uponáhľaného života v budovách, izolovaných od prírodného exteriéru. Viaceré nápadné "javy", ktoré odpozorovali v prírode, vyjadrili aj formou pranostík. Na toto výsostne zimné obdobie sa viaže aj pranostika, podľa ktorej sa na kresťanský sviatok "Obrátenia svätého Pavla (25. január) údajne medvede obracajú počas svojho zimného spánku na druhý bok…"

Keďže túto pranostiku možno len ťažko overiť "na tvári miesta", zo začiatku a konca zimnej letargie medveďa v prírodných pomeroch strednej Európy, nemožno z vedeckého hľadiska proti nej nič namietať. Obdobie medzi Troma kráľmi a sviatkom Obrátenia Pavla predstavuje naozaj polovicu medvedieho zimného leňošenia. Medvede líhajú do brlohov obyčajne v novembri ("Na Katarínu - 25. november - medveď lezie pod čečinu...") a svoje pelechy opúšťajú v marci ("Na Gregora -12. marec - medveď lezie z brloha..."). V tomto čase naozaj majú medvede obyčajne polovicu spánku za sebou. Ak medvede z nôr nevydurí zatekajúca dažďová voda alebo nejaký nepozorný návštevník prírody, mali by spať  do konca marca.

U medveďa hnedého ide o tzv. fakultatívny zimný spánok, počas ktorého organizmus zvieraťa upadá do stavu čiastočnej strnulosti a čiastočne sa u neho znižuje aj telesná teplota, tepová frekvencia srdca i dýchanie.

Energiu potrebnú pre udržiavanie životných procesov počas zimného spánku získava organizmus medveďa spotrebúvaním zásobných látok vlastného tela, ktoré si vytvoril počas leta a jesene vo forme vrstvy podkožného tuku. Aj keď sa medvede počas leta a jesene dostatočne "vypasú", počas zimného spánku poriadne vychudnú. Náročnejšie to majú gravidné medvedice, ktoré počas zimy vrhnú mláďatá a v brlohu ich pridájajú. Niet potom divu, že počas zimnej letargie schudnú až o 40%! Tekutiny a aminokyseliny si organizmus zvieraťa vytvára recykláciou produktov, ktoré sú za "normálnych" okolností počas vegetačného obdobia, kedy medveď nespí, vylučované z tela v podobe moču.

Obdivuhodná je schopnosť medveďov prežiť bez príjmu tekutín, potravy a bez vylučovania moču a trusu takmer pol roka! Rovnako tak je obdivuhodný aj fakt, že počas niekoľkomesačného spánku svaly medveďa nijako neochabnú a po niekoľkohodinovej "malátnosti", pokiaľ sa organizmus zvieraťa po prebudení "zahreje" na "normálnu" teplotu a rovnako tak všetky fyziologické pochody sa z "pohotovostného režimu" naštartujú a dostanú do "normálneho chodu", je schopný opustiť zimný pelech.