… môžu byť ale jedovaté.
Pri vychádzkach do prírody nás počas leta upútajú podmanivo sfarbené plody mnohých druhov rastlín, kríkov a stromov a do sveta botaniky nezainteresovaného človeka, obzvlášť však zvedavé deti, priam zvádzajú k ochutnaniu. Viaceré takéto oku lahodiace plody rastlín a drevín môžu spôsobiť človeku väčšie či menšie zdravotné problémy.
V lesných zátišiach na človeka striehne nebezpečenstvo v podobe ľuľkovca zlomocného. Je to statná trváca bylina, dorastajúca až do výšky 1,5 metra, s charakteristickými vajcovitými listami a hnedofialkastými zvončekovitými kvetmi, ktoré sa premenia na lesklé čierne bobule, podoprené zelenými kališnými lístkami. Celá rastlina je mimoriadne jedovatá, pretože obsahuje alkaloidy, ktoré pôsobia na nervový systém a môžu spôsobiť až smrť človeka!
Ďalšou jedovatou rastlinou v lesnom prostredí je vranovec štvorlistý. Je to trvalka so vzpriamenou byľou, dorastajúca do výšky okolo 40 cm, so štyrmi nápadnými elipsovitými listami. Plod je jedovatá čierna bobuľa, ktorá môže lákať najmä deti k odtrhnutiu a ochutnaniu!
Aj jedovaté červené plody konvalinky voňavej môžu zvádzať deti k ochutnaniu. Listy konvalinky si môže "povrchný" botanik zameniť s liečivými listami cesnaku medvedieho. Ak to nedokáže vizuálne, pomôže mu pri rozlišovaní týchto rastlín rozmliaždenie listov medzi prstami. Takto rozmliaždené listy cesnaku medvedieho voňajú prenikavo po cesnaku, zatiaľ čo listy konvalinky nie! Aj červenkasté plody kríčka lykovca jedovatého a tisu obyčajného sú jedovaté.
Pri prechádzke letnými a jesennými lúkami sa môžeme stretnúť s inou jedovatou rastlinou, a to s jesienkou obyčajnou. Táto rastlina má kvety podobné šafranu, dorastajúce do výšky okolo 20 cm. Jesienka však na rozdiel od šafranu kvitne na jeseň. Veľké, lesklé, podlhovasto kopijovité listy vyrastajú na jar a vytrvajú až do leta. Jesienka obsahuje smrteľne jedovatý kolchicín, ktorý sa využíva v lekárstve, ako aj v šľachtiteľskom výskume.
Obzvlášť opatrní by sme mali byť pri zbieraní húb, ktorých zberová sezóna práve začína. Neodborníci by mali dodržiavať najdôležitejšiu zásadu: nezbierať huby, ktoré nepoznajú. Niektoré jedlé druhy sa totiž veľmi podobajú na jedovaté a môže takto dôjsť ľahko k zámene. Zámena takej muchotrávky červenkastej, ktorá je výbornou jedlou hubou, s muchotrávkou tigrovanou či zelenou, ktoré sú nebezpečne až smrteľne jedovaté, sa môže skončiť naozaj tragicky.
Text a foto: Ing. Miroslav Saniga, CSc.