Aj keď nie každý rok lastovičky „dodržia“ presne dátum príletu podľa ľudovej pranostiky a v „kalendáriku návratov operencov“ priletia o nejaký deň skôr alebo aj neskôr, nič to neuberá na jej pravdivosti.

Belorítky

Naši predkovia, ktorí boli spätí s prírodou viac ako my súčasníci, a všímali si život v jej zátišiach pozornejšie, spozorovali, že lastovičky obyčajné sa zvykli na priedomia navracať obyčajne okolo Juraja (24. apríl). Aj keď neboli prírodovedcami, na pranostike, podľa ktorej "na Juraja, lastovičiek návrat do rodného kraja..." je kus pravdy. Najmä do podhorských a horských oblastí sa tieto medzi ľuďmi obľúbené operence navracajú naozaj až počiatkom tretej dekády apríla. Aj keď nie každý rok lastovičky "dodržia" presne dátum príletu podľa ľudovej pranostiky a v "kalendáriku návratov operencov" priletia o nejaký deň skôr alebo aj neskôr, nič to neuberá na jej pravdivosti. Podobne aj ďalšia ľudová pranostika - "na Gregora (12. marec) lastovičky letia od mora..." je pravdivá, pretože v tomto čase skutočne lastovičky obyčajné už migrujú z teplých krajín, kde zimovali, do končín ich zrodu, aby tu zachovali pochodeň života...

Apríl je mesiacom, keď sa k nám vracia väčšina sťahovavého vtáctva. Okrem už spomenutých lastovičiek sa stihli do svojich rodísk už vrátiť škovránky poľné, drozdy trskotavé a plavé, červienky obyčajné, vrchárky modré, kolibkáriky čipčavé a spevavé, bociany biele, sluky hôrne či dudky chochlaté. V najbližších dňoch možno očakávať prílety ďalších sťahovavcov - žltochvosta hôrneho, muchárika bielokrkého a červenohrdlého, kolibkárika sykavého, či najchýrnejšieho speváka - slávika krovinového. Najneskoršie - v prvej dekáde mája - dorazia z najvzdialenejších "rekreačných" pobytov z južnej Afriky dážďovníky tmavé, prepelice poľné či hýle karmínové…

Aj keď sa sťahovavým operencom na "letoviskách" v južnejších častiach Európy a v Afrike "dovolenkovalo" príjemne, pud zachovania rodu je silný. Ten ich núti na sklonku zimy opustiť zimoviská a letieť nazad do svojich pravých domovov. Sťahovavé operence pobudnú u nás rôzne dlho. Dĺžka pobytu v končinách ich zrodu závisí od toho, aké sú "zimomravé" a ako ďaleko to majú potom na jeseň do "rekreačných" stredísk. Čím ďalej sa operenec "rekreuje", tým skôr sa musí od svojho rodiska odobrať a vydať sa na ďalekú a namáhavú púť. Lastovičky obyčajné u nás pobudnú asi do polovičky septembra. Dátum ich sviatočnej odobierky opäť vystihuje pranostika - Panny Márie narodenie (8. September), lastovičiek rozlúčenie...

Prírodovedci považujú sťahovanie vtákov za jeden z najvýznamnejších prírodných fenoménov na našej Zemi. Aj keď našich operených spolupútnikov nikdy nikto neučil zemepis, vedia potrafiť aj bez mapy a kompasu na jar do svojich rodísk a potom zase na jeseň na svoje zimoviská... Pri migrácii sa vtáky orientujú jednak podľa polohy Slnka, Mesiaca a hviezd na oblohe, ako aj podľa magnetických siločiar Zeme.     

Text a foto: doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc.