… práve v mesiaci októbri možno tohto vtáka s exotickým vzhľadom uvidieť počas migrácie v mestách alebo v dedinách …
Aj keď murárik červenokrídly nepatrí k "pravým" sťahovavým vtákom, koncom septembra a počiatkom októbra zvykne aj on opúšťať svoj pravý domov vysoko v horách a pomkýna sa dolu do dolín. A tak práve v mesiaci októbri možno tohto vtáka s exotickým vzhľadom uvidieť počas migrácie v mestách alebo v dedinách pod úpätiami našich pohorí najmä na strednom, severnom a východnom Slovensku.
Biotopom tohto zvláštneho vtáčieho zjavu sú strmé vápencovo-dolomitové skalné steny a bralá nad hornou hranicou lesa, ako aj kaňonovité údolia. Charakteristickým vertikálnym sťahovaním na zimu z vysokých hôr do údolí predstavuje murárik zvláštnu kategóriu medzi rodinou migrujúcich vtákov.
Keďže murárik červenokrídly je výlučne hmyzožravý vták, počas jesenného a zimného obdobia nenájde vo svojom pravom domove dostatok potravy, aby tam mohol trvalo žiť. Rôzny hmyz, motýle a pavúky si hľadá v skalných štrbinách, kde dočiahne dlhým tenkým zobáčikom. Aj keď výskumníci zaznamenali ojedinelé prípady murárikov - "otužilcov", ktorí prečkali vo svojich rodiskách vysoko pod azúrovým nebom celý rok, najmä počas priaznivejších zím, sú to len ojedinelé prípady.
Páriky murárikov nikdy nezimujú spoločne, ale osobitne. Je to tak preto, lebo v jesennom a zimnom období sa u nich prejavuje nápadná neznášanlivosť, ba až nevraživosť. Jeden partner druhého neznesie a navzájom sa z obsadeného revíru v prechodnom domove niekde v kameňolome alebo na hrade vyháňajú. Je to najvhodnejšia stratégia prežitia druhu, lebo takto, keď partneri zimujú osve, majú väčšiu šancu prežiť obaja alebo aspoň jeden z páru, aby sa tak zachovala kontinuita tohto fascinujúceho vtáčieho stvorenia…
Až na počiatku jarného obdobia sa u nich prejaví vzájomná náklonnosť, kedy sa v priebehu apríla vracajú späť na svoje hniezdiská na strmé vápencovo-dolomitové skalné galérie...
Text a foto: Ing. Miroslav Saniga, CSc.