Pomenovanie kutaviek je odvodené od správania samičiek …

Obr. 1: Kutavka (Sphex maxillosa) s ulovenou kobylkou

Nenápadný hmyz patriaci do radu Blanokrídlovce (Hymenoptera) uvidíte len pozorným okom. Prelietavajú pomedzi steblá tráv s typickým kmitaním zadočku. Pomenovanie kutaviek je odvodené od správania samičiek, ktoré si dokážu vyhrabať - "vykutať" v zemi chodby pre svoje potomstvo. Pre svoje larvy lovia živú korisť, často krát väčšiu než sú oni sami. Bez problémov ulovia aj pavúka, ktorý je taktiež predátor. Korisť paralyzujú presným pichnutím žihadla do nervovej uzliny a odvlečú ju do pripravenej chodbičky alebo komôrky. Nikdy ju však neusmrtia pretože ju potrebujú čerstvú.

Svoju korisť znehybnia

Základom loveckej taktity kutaviek je svoju korisť znehybniť, aby sa nebola schopná brániť. Na korisť položia vajíčko, z ktorého sa vyliahne larva, ktorá bude mať bez väčšej námahy pohodlne pripravenú potravu. Proces zakladania potomstva je preto stále rovnaký: kutavka nájde vhodné prostredie pre vytvorenie komôrky, uloví korisť, prinesie pred komôrku, vojde dnu kde skontroluje či je všetko v poriadku, vráti sa po korisť, položí vajíčko a komôrku "zamuruje".

S nadrozmernou korisťou dokážu preletieť aj niekoľko kilometrov. Niekedy však ulovenú korisť kutavka necháva na mieste, je pre ňu príliš ťažká. Jedná sa tak v prípade ulovenia modlivky zelenej (Mantis religiosa) alebo medvedíka-krtonôžky (Gryllotalpa gryllotalpa). Podľa takejto úzkej špecializácie dostala kutavka medvedíkovitá (Lara anathema) aj svoje meno. Dospelé jedince sa však najradšej hostia na nektári a medovine.

Obr. 2: Vkladanie koristi do komôrky

Kutavky žijú samotárskym spôsobom života, radia sa teda k tzv. solitárnemu hmyzu. Niektoré kutavky nelovia veľkú korisť, ale vystačia si aj s voškami, ktoré nazbierajú vo väčších množstvách. Existujú medzi nimi aj matky - kukučky, ktoré využívajú  pripravené komôrky iných kutaviek a jednoducho im svoje vajíčko "podarujú".

Okrem zaujímavej stratégie lovu a starostlivosti o larvy je kutavka zručným stavbárom. Do piesku, alebo piesčitej pôdy či hliny pomocou silných nôh vyhrabe komôrku. Komôrka môže mať pri tom jeden alebo viac otvorov. Rod Sceliphron dokonca využíva ako stavebný materiál blato a kúsok po kúsku si vytvára hniezdo s viacerými komôrkami, do ktorých potom nanosí niekoľko kusov paralyzovaných pavúkov.

Biológovia fascinovaní tým ako sa vedia kutavky orientovať pri hľadaní komôrky vyskúšali viacero experimentov, pri ktorých sledovali ako sa kutavka zachová. Keďže niekedy sa na malej ploche nachádza aj niekoľko desiatok rovnakých komôrok a každý patrí inej samičke bolo zaujímavé sledovať ako a podľa čoho si kutavka zapamätá kde sa jej komôrka nachádza. Skúsili jej teda zasypať otvor do komôrky ale kutavku to nezmiatlo a svoje hniezdo našla a otvor vyhrabala. Ako sa jej to podarilo? Kutavka si totiž pred každým odletom skontroluje, zmapuje niekoľko statických predmetov, ktoré sa v okolí komôrky nachádzajú a zafixuje si ich. Ak sa niečo zmení je schopná si to vo svojej "mape" prepísať.

Na Slovensku žije zhruba 280 druhov kutaviek, mnohé z nich sú vzácne a ohrozené. Jedná sa o druhy úzko viazané na viate piesky, sprašové steny a staré dubiny. Aj kvôli zaujímavému spôsobu života si kutavky zaslúžia našu pozornosť a ochranu.

Text a foto: Mgr. Ján Černecký