Ešte včera sa potuloval po záhradke alebo dvore, odrazu na druhý deň akoby sa pod týmto zvieratkom bola zem zľahla.
Jeden novembrový deň sa ježko vytratí zo scény prírody. Ešte včera sa potuloval po záhradke alebo dvore, odrazu na druhý deň akoby sa pod týmto zvieratkom bola zem zľahla. Ak náhodou budeme niekde v novembrových dňoch upratovať lístie alebo raždie, môžeme tam nájsť ježka, ktorý sa tam uložil na dlhý-predlhý zimný spánok.
Zvieratko, schúlené do klbôčka, sa nám bude javiť ako mŕtve. Bude studené a nebude javiť nijaké známky života. Bude to však len mylné zdanie, klamlivý vonkajší vnem. Ježko nebude mŕtvy, ale upadnutý do stavu zimnej letargie, ba vari možno povedať až do stavu hlbokého "bezvedomia". V takejto strnulej póze s teplotou tela 1-2 ºC a všetkými životne dôležitými funkciami tela nastavenými na najmenšie "obrátky", aby udržali nevyhnutný chod organizmu, prečká ježko dlhú zimu.
Keď na jar začne slniečko silnieť a poroztápa sneh, precitne z "bezvedomia" aj ježko. Tak ako sa jedného jesenného dňa nenápadne z dvora alebo záhradky tento náš zvierací spolupútnik vytratil, rovnako tak znenazdajky na jar vylezie zo svojej zimnej skrýše a stane sa našim každodenným hosťom.
Ing. Miroslav Saniga, CSc.