V prírode sa bežne na jeseň možno stretnúť najmä s tromi druhmi horcov.

horec krížatý má kvety 4početné a malé

Koniec vegetačného obdobia ešte praje kvitnutiu niektorých rastlín. Nie je ich veľa a tak nebude problém s určovaním, pretože veľa jarných a letných druhov môžeme vylúčiť. Takými sú napr. jesenné horce. V prírode sa bežne na jeseň možno stretnúť najmä s tromi druhmi. Sú to: horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), horec krížatý (Gentiana cruciata) a horec brvitý (Gentiana ciliata). Ich rozlišovanie je veľmi jednoduché. Stačí si všímať tie správne znaky. Určovanie rozdelíme do 2 levelov.

1. level

Všímajte si počet cípov na korune kvetu. Ak má kvet 5 cípov, je to horec luskáčovitý. Ak má 4 cípy a okrem toho na okraji kvetu brvy, je to horec brvitý. Štvorcípy kvet bez bŕv na okraji má zasa horec krížatý. Ak ste zvládli toto jednoduché určenie a ste si už istý, s ktorým druhom horca máte do činenia, tak môžete prejsť do druhého levelu a všimnúť aj ďalšie znaky.

Listy horca luskáčovitého sú uložené v jednej rovine a kvety sú päťcípe

2. level

Ďalšími znakmi sú celková veľkosť rastliny a uloženie listov a kvetov. Horec luskáčovitý je statná rastlina, tvorí veľké trsy a listy sú uložené nápadne v jednej rovine. Jeho kvety sú takisto pomerne veľké (5 cm). Listy horca krížatého, ako naznačuje názov, sú uložené krížmo protistojne, čiže sú voči sebe vo dvojici otočené o 90º. Kvety sú o polovicu menšie (2,5 cm). Pri horci brvitom, ktorý má kvety tiež pomerne veľké (4 cm), si môžete ešte všimnúť, že kvety vyrastajú jednotlivo na rozdiel od ostatných dvoch horcov, ktorým vyrastajú vo zväzočkoch v pazuchách listov.

Ekologicky sa odlišuje najmä horec luskáčovitý, ktorý rastie v horských až vysokohorských polohách na vlhších miestach, zatiaľ čo horec krížatý a brvitý sú teplomilné druhy rastúce aj v podhorských oblastiach na výslnných stráňach.

• 
  Typickým biotopom horca krížatého sú výslnné stráne a lúky
• Listy horca krížatého sú postavené do kríža
• Štvorpočetné kvety s brvami na okraji. Je to horec ...

Text a foto: Jaroslav Košťál