Čížika lesného, tohto v motívoch ľudových pesničiek, riekaniek či výšiviek často sa „vyskytujúceho“ operenca, mnohí z nás veru poznajú.

.

.

Stehlík čížavý - čížik (Carduelis spinus)

Aj keď v zákutiach slovenskej prírody nie je čížik vzácnym vtáčím druhom, pozorovanie tohto operenca zblízka v hniezdnom období je vďaka jeho zvyku zdržiavať sa vysoko v korunách stromov veľkou vzácnosťou.

Tento žltkasto-zelenkastý vtáčik s vidlicovito vystrihnutým krátkym chvostíkom obýva staré smrekové a jedľové lesy, kde samčeky na seba upozorňujú lahodným spevom, prednášaným v charakteristickom kolembavom lete nad korunami stromov.

Príležitosť pozorovať čížiky sa naskytá v jesennom a zimnom období, kedy sa tieto operence pomkýnajú z horských polôh do nížin, a tak sa zatúlavajú aj do intravilánov miest a dedín, kde sa hostia na semienkach briez, jelší, ale aj cudzokrajných stromov, akými sú tuje a cyprušteky.

Pri konzumácii semienok spomenutých drevín bývajú čížiky také zaujaté, že tieto operence si môže zvedavec poobzerať doslova celkom zblízka ako na dlani.

V mrazivom počasí si tieto vtáčatá našuchorujú perie a pozavesované vo všakovakých pózach aj na tých najtenších vetvičkách vyzerajú ako bucľaté spievajúce páperové ozdoby na vianočnom stromčeku...

Čížiky sú totiž naskutku spevavé stvorenia, lebo ako jedny z mála vtákov si pospevujú aj v mrazivom chlade, a takto na seba upozornia zvedavého človeka.

.

.

.