Na sklonku februára sa muráriky červenokrídle začínajú „vyfarbovať …
Na sklonku februára sa muráriky červenokrídle začínajú "vyfarbovať. Po jesennom úplnom preperení sú samček a samička na nerozoznanie, a tak v zimnom období je prakticky nemožné určiť u tohto mimoriadne vzácneho vtáčieho druhu pohlavie. Až na sklonku zimného obdobia po čiastočnom prepŕchnutí partií na hlave a hrdle sa od seba odlíšia. V priebehu februára a marca sa samčekovi vyfarbí brada a hrvoľ dočierna, zatiaľ čo u samičky zostanú tieto partie biele.
Páriky murárikov nikdy nezimujú spoločne, ale osve. Je to tak preto, lebo už na sklonku leta sa u nich začne prejavovať nápadná neznášanlivosť, ba až nevraživosť. Jeden partner druhého neznesú a navzájom sa z obsadeného spoločného teritória, v ktorom odchovali potomstvo, vyháňajú. Až na počiatku jarného obdobia sa u nich prejaví vzájomná náklonnosť, kedy sa v priebehu apríla vracajú späť na svoje hniezdiská.
Dlhodobý systematický výskum populácie murárika červenokrídleho v pohoriach stredného Slovenska priniesol zaujímavé ekologické a etologické poznatky u tohto vzácneho vtáčieho druhu. K pozoruhodnostiam patrí zaujímavý fakt, že na úpätiach pohorí prečkávajú zimu vo väčšine prípadov samčeky, zatiaľ čo samičky sa sťahujú od svojich pravých domovov podstatne ďalej. Tento u sťahovavých vtáčích druhov známy fakt "dodržiava" aj vertikálne sa sťahujúci murárik. Tento fenomén je logicky zdôvodniteľný, pretože samčeky sa zo zimovísk situovaných bližšie k hniezdiskám dostavia na svoje letné lokality skôr ako ich partnerky. Samčekom totiž "vyplýva" z rozdelenia "kompetencií" v rámci páru vydobyť a obhajovať vhodný hniezdny revír, a tak čím skoršie sa navrátia do svojho pravého domova, tým väčšia je nádej, že sa im to podarí.
Pravým domovom tohto zvláštneho vtáčieho zjavu sú strmé vápencové skalné steny a bralá nad hornou hranicou lesa, ako aj kaňonovité údolia. Murárik je výlučne hmyzožravý vták. Rôzny hmyz, motýle a pavúky si hľadá v skalných štrbinách, kde dočiahne dlhým tenkým zobáčikom. Po skalných stenách sa dokáže šplhať ako jediný spomedzi našich operencov. Murárik je nápadný svojim zvláštnym zjavom. Pri šplhaní sú charakteristické široké krídla, sfarbené dočervena a ozdobené šestnástimi alebo vzácne až osemnástimi párovitými oválnymi bielymi škvrnami. Murárik ich pri šplhaní zvláštne trhavo rozprestiera. Takýmito pre neho charakteristickými pohybmi si nielen pomáha pri šplhaní, ale sa aj dorozumieva. Podľa uhla rozprestierania dokáže odborník posúdiť, akú má murárik práve náladu. Takouto špeciálne predvádzanou "posunkovou rečou" sa okrem murárika červenokrídleho nemôže pochváliť už žiadny iný vtáčí druh starého kontinentu.
Text a foto: Ing. Miroslav Saniga, CSc.