Vysoko na končiaroch nad dolinkou Olinkou, kde rastú už len malé stromčeky, žije drozd Hrivček. Je celý čierny, len na hrudi mu žiari krásny biely polmesiac.

Keď sa raz vrátil z teplých krajov do svojho domova pod Čierny kameň, popod stromy ležali ešte hrubé vankúše snehu Bielika. Zatiaľ žiadne sťahovavé vtáky neprileteli do tých končín, a tak tu žil pár dní úplne sám. Ako tak poskakoval vankúšov snehu Bielika, odrazu na neho niekto zvolal: - A ty si sa už vari vrátil z teplých krajov?

Drozd Hrivček sa obzeral na všetky strany, no nikoho nevidel.

- Ktože to na mňa volal? - spýtal sa nahlas drozd Hrivček.

- No predsa ja, myšovka Dlhochvostka, - ozvala sa drobná myšovka s dlhočizným chvostom.

- A ja som si už myslel, že je tu dáke strašidlo, - povedal drozd s úsmevom. - Obzeral som sa na všetky strany, ale ani živej dušičky som nevidel.

- Tu ešte stále panuje zima a ty si sa už vrátil, - vravela myšovka Dlhochvostka. - Nebojíš sa, že zamrzneš?

- To vôbec nie, - odvetil drozd Hrivček. - Ja sa mráza Štipľavčeka vôbec nebojím.

- Tak si otužilý, - dodala myšovka Dlhochvostka. - Ako dobre, že si mi prišiel do rany. Už dávnejšie som sa ťa chcela niečo opýtať. Mohol by si mi povedať, prečo máš na hrudi taký snehobiely polmesiac?

• Drozd Hrivček - drozd kolohrivý
• Drozd Černoško - drozd čierny

- Nie je to veru také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, - vravel drozd Hrivček. - Bolo to takto. Spolu s bratrancom drozdom Černoškom sme prišli k prababičke Prírode, aby nám zafarbila perie. Obom sa nám veľmi páčila čierna farba, a tak nás namaľovala načierno. Nepozdávalo sa jej však, že budeme obaja rovnako sfarbení. Ani my sme sa nechceli podobať ako vajce vajcu. Nechceli sme sa však vzdať čierneho peria. A tak mne prababička Príroda namaľovala na hrudi takýto krásny biely polmesiac, aby ma odlíšila od môjho bratranca drozda Černoška.

- Ten vari zostal celý-celučičký čierny ako krkavec Krákavec? - opýtala sa myšovka Dlhochvostka.

- Áno, drozd Černoško je celý čierny, - odvetil drozd Hrivček,  - Len zobáčik a nôžky má oranžové.

Myšovka Dlhochvostka by bola drozda Hrivčeka ešte dlho spovedala, keby sa nebola náhle strhla chumelica Metelica. Vetrisko Fujavisko tak zavýjal, že tam nebolo počuť vlastného slova. Myšovka sa preto rýchlo zošuchla zo smreka na zem, kde zaliezla do svojej vyhriatej komôrky. Drozd Hrivček sa schúlil do náručia hustého smreka, aby mu studený vetrisko Fujavisko nešľahal vločky rovno do očí.