Čeľaď: iskerníkovité (Ranunculaceae)
Rastie na brehoch potokov, mokrých lúkach, nížinných rašeliniskách, prameniskách; obľubuje vlhké, najmä vápnité, ale i na neutrálne až slabo kyslé hlinité pôdy, od nížin (kde je vzácna) až do alpínskeho stupňa (nad 2 000 m);
V SR sa vyskytuje nepravidelne; v panónskej oblasti rastie vzácne na Záhorskej nížine, v karpatskej oblasti od Strážovských vrchov na východ po Spišské Vlachy a Tichý potok; na mnohých miestach, kde by sa podľa charakteru stanovišťa mohol vyskytovať, nerastie;
Najdôležitejšími opeľovačmi sú drobné muchy a chrobáky; s obľubou je vysádzaná na vlhších miestach záhrad.
trváca rastlina vysoká 20-100 cm, s hrubým krátkym podzemkom s početnými niťovými koreňmi; stonka je priama, holá, jednoduchá, nerozkonárená, príp. hore niekedy málo rozkonárená (s 1-2 konármi); listy sú dlaňovito zložené s 3-5 kosoštvorcovými segmentami, ktoré sú rôzne hlboko perovito delené a so zúbkatým okrajom, sú holé, pošvaté, na vrchnej strane tmavozelené a na spodnej svetlejšie, prízemné listy sú dlho stopkaté, byľové striedavé, prevažne sediace; kvety sú guľovité, väčšinou jednotlivé, vrcholové, 3-5 cm široké, žiarivo bledožlté, niekedy so zelenkastým nádychom, kališné lístky sú korunovité, približne okrúhle, v počte 5-10, celistvookrajové, k sebe naklonené tak, že vytvárajú guľu, lupienky sú premenené na nektáriá, v počte 5-10, sú úzke, na vrchole lyžicovito rozšírené, svetložlté a asi také dlhé ako početné tyčinky; plodom sú mnohosemenné, do 1 cm dlhé mechúriky v počte 30-40, na vrchole zaoblené alebo zúžené do zobáčika, výrazne priečne žilnaté; semená sú vajcovité, 1,5 mm dlhé, čierne a lesklé;
Druh je variabilný vo veľkosti rastlín a kvetov.
Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München