Čeľaď: vstavačovité (Orchidaceae)
Rastie na podhorských a horských kosných lúkach, pastvinách, v krovinách, svetlých listnatých lesoch, na lesných okrajoch, od pahorkatiny (vzácne už od nížin) do horského stupňa, s ťažiskom výskytu v podhorí.
V SR sa vyskytuje roztrúsene od Malých a Bielych Karpát cez Strážovskú hornatinu až k Nízkym Poloninám, hojnejšia je v severnej časti územia.
Ide o najskôr kvitnúci vstavačovec, žlto a červeno kvitnúce formy sa navzájom krížia, pričom vznikajú mäsovoružovo sfarbené jedince.
trváca územčistá orchidea, nízka, 10-20(-45) cm; byľ je lysá, plná, bledozelená, olistená; má 4-7 bledo zelených neškvrnitých listov, dlhé 5-12 cm a široké 1-3 cm, dolné sú kopijovité, horné čiarkovito kopijovité; listene sú zelené, kopijovité, dolné dlhšie, horné väčšinou kratšie ako kvety; súkvetie je krátky, hustejší klas, vajcovitý, neskôr až valcovitý; kvety stredne veľké, žlté, príp. purpurové, jemne bazovo voňajúce, 3 vonkajšie okvetné lístky vajcovité, tupé, 2 vnútorné o niečo kratšie, k sebe sklonené, pysk plochý, jemne chlpatý, dlhý asi 8-10 mm, takmer okrúhly alebo zreteľne trojlaločný, na báze žltý s červenými bodkami, je sklonený nadol, ostroha je hrubá, valcovito kužeľovitá, široká 3 mm, nadol ohnutá, rovnobežná so semenníkom; plodom sú tobolky.
Druh je variabilný vo výške rastliny a intenzite sfarbenia kvetov.
Od ostatných u nás rastúcich druhov sa odlišuje hrubou a nadol ohnutou ostrohou a bázou pysku, ktorá je vždy výrazne žltá.
Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München