Čeľaď: vachtovité (Menyanthaceae)
ľudovo horká ďatelina, trojlistník horký;
Svetlomilný mokraďový druh, rastie na rašeliniskách, slatinách, na okrajoch rybníkov, mŕtvych ramien riek, príp. odvodňovacích kanálov či v plytkých tôňach, obľubuje zabahnené, často i vodou preplavované a na živiny chudobné pôdy, väčšinou na kyslých substrátoch, od nížin do V SR rastie roztrúsene až vzácne takmer na celom území, výskyt však nie je súvislý, chýba najmä v najteplejších oblastiach;
liečivá rastlina, pri zažívacích poruchách, nechutenstve a hnačke;
trváca rastlina vysoká 15-30 cm;
vyrastá z 1-2 cm hrubého valcovitého podzemku ukotveného v bahne, je plazivý, článkovaný a šupinovitý, rozvetvený; byľ je priama a bezlistá; listy s dlhou (15-30 cm) stopkou vyrastajú z podzemku, sú vajcovité, trojpočetne perovito zložené, s celistvým okrajom, sú pošvaté a mierne dužnaté, dlhé 4-12 cm a široké 1,7-5,5 cm; súkvetia sú koncové, vzpriamené a husté strapce, kvety sú väčšie, 1-1,6 cm široké, nápadné, biele alebo ružovkasté, listene sú rovnako dlhé, príp. kratšie ako kvetné stopky, kališné lístky sú podlhovasté, tupo končisté, v dolnej časti zrastené, koruna je 10-14 mm dlhá a široko nálevkovitá, 5-početná, s von zahnutými cípmi, v púčiku je červenkastá, po rozkvitnutí biela, na okraji z vnútornej strany bradato chlpatá, resp. rozstrapkaná; plodom je tobolka guľovitého až vajcovitého tvaru, dlhá 7-13 mm, obsahuje sploštené, elipsoidné až šošovkovité, svetlohnedé semená;
zámena druhu nie je pre svoj charakteristický vzhľad možná;
Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München