syn. Spiraea ulmaria, Ulmaria palustris, U. obtusiloba;
Čeľaď: ružovité (Rosaceae)
ľudovo túžobnik, meduničnik, kozia brada;
Rastie na vlhkých až zamokrených, na živiny bohatých stanovištiach, mokrých lúkach, priekopách a brehoch vôd; patrí medzi bežné druhy nížin až horského stupňa i v pobrežných krovinách, na prameniskách, vo svetlých lužných lesoch.
Kvety sú aromatické, slabo voňajú po horkých mandliach. Kedysi sa používali ako korenina. V ľudovom liečiteľstve sa rastlina využívala pri liečení horúčky a reumatických ťažkostí.
Prastará liečivá rastlina, používaná už v staroveku, zbiera sa kvitnúca vňať, ako močopudný a potopudný prostriedok, i pri chrípke a reume.
trváca viacročná rastlina 100-200 cm vysoká; stonka je vystúpavá až priama, holá, v hornej tretine slabo rozkonárená; listy sú nepárnoperovito zložené, s 5-11 vajcovitými, drobno zúbkatými lístkami, pričom koncový lístok je trojlaločný, na rube sú bielo plstnato chlpaté, zvrchu tmavozelené, holé, jarmá jednotlivých lístkov sa striedajú s prílistkami; kvety sú zvyčajne 5-početné, žltkastobiele, malé, zoskupené do hustého mnohokvetého vrcholíkového súkvetia, kališné lístky dlhé 1 mm, korunné lupienky po piatich, príp. šiestich, sú okrúhle až oválne; plodom je holý, skrutkovito stočený mechúrik;
podobný druh: túžobník obyčajný (F. vulgaris) - listy má obojstranne zelené, perovito zložené, korunné lupienky dlhé 5-10 mm, je ich šesť, mechúrik je chlpatý a priamy, rovný; rastie na suchých a chudobných lúkach;
Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München