Čeľaď: bublinatkovité (Lentibulariaceae)
Hmyzoopelivý druh, rastie na rašeliniskách, slatinách, prameniskách, na bahnitých lúkach i vodou ostrekovaných skalách, obľubuje mokré, zásadité až slabo kyslé, chudobné, humózne pôdy, od nížin po subalpínsky stupeň.
Pomerne častý druh, v SR sa vyskytuje, na Považí, v Kysuckých vrchoch, na Orave, v Slovenskom Rudohorí, vo vnútrokarpatských kotlinách, na východe zasahuje až na Šariš.
Mäsožravá rastlina, na vrchnej strane listov sú žliazkaté chlpy vylučujúce sliz a sediace žliazky vylučujúce tráviacu šťavu, pričom drobný hmyz a pavúky sa pri prebehnutí cez list prilepia a sú na vonkajšej vrstve listu aj strávení; nestrávené časti hmyzu odvieva z listov vietor.
trváca bylina vysoká 5-25 cm; s malým zväzkom tenkých, krátkych a väčšinou nerozkonárených korienkov; byľ - stvol je v priemere cca 1 mm hrubý, priamy, je žliazkato chlpatý, na vrchole viac-menej ohnutý a zakončený jediným kvetom; listy (5-10) sú stopkaté, v prízemnej ružici a k zemi pritlačené, elipsovité, príp. vajcovité (dlhé 1-8 cm, široké 5-25 mm), svetlozelené až žltozelené, dužinaté a na líci žliazkaté a lepkavé, s nadvinutým, celistvým okrajom;
kvety rastú jednotlivo a na 5-17(-20) cm dlhých stopkách, sú priame, príp. na vrchole ovisnuté, tenké a hlavne v hornej časti žliazkaté, kalich je zelený, nezreteľne dvojpyskový, zvonku riedko žliazkato chlpatý, s horným pyskom 3-cípym a dolným 2-cípym, kališné cípy sú tupo končisté; koruna je 1,5-2,2 cm dlhá, dvojpysková, zvonku riedko žliazkato chlpatá, modrofialová s bielou škvrnou v ústí korunnej rúrky, ostroha je takmer rovná, valcovitá, 3-4-krát kratšia ako koruna, ale dlhšia ako rúrka koruny; plodom je podlhovasto vajcovitá tobolka, obsahujúca drobné semená;
u nás je potrebné rozlíšiť tučnicu alpínsku (P. alpina), ktorá má žltobielu korunu a má zakrivenú ostrohu;
Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München