Čeľaď: rosičkovité (Droseraceae)
Ide o fakultatívny insektivor; rastie na vrchoviskách, rašeliniskách a vresoviskách, zväčša v porastoch rašelinníka, na stanovišti prevažne v bohatých porastoch; obľubuje kyslé, vlhké a na živiny chudobné rašelinové i piesčité pôdy, najhojnejšie od horského po alpínsky stupeň, vzácne i v nížinách.
V SR sa vyskytuje okrem najteplejších oblastí roztrúsene po celom území, najpočetnejšie v okresoch s výskytom rašelinísk.
Prastará liečivá rastlina; nezvyčajnevyzerajúce listy slúžia na chytanie drobných živočíchov na dopĺňanie zásobovania rastliny organickými zlúčeninami dusíka.
trváca mäsožravá rastlina vysoká 4-20 cm, s nepatrnými tenkými zväzkovitými koreňmi; stonka - stvol je tenký, vysoký 10 -20 cm, červenohnedý; listy sú dlhostopkaté, stopka je tenká a 10-30 cm dlhá, sú usporiadané v prízemnej ružici, čepele sú okrúhle až eliptické, v priemere 5-10 mm, zelenkasté až tmavočervené, na rube holé a na líci pokryté dlhostopkatými červenohnedými žľaznatými chlpmi - tentákulami (vylučujú enzým, ktorý rozkladá drobný hmyz), na vrchole s lepkavými kvapôčkami, mladé listy sú stočené špirálovito dovnútra; kvety sú drobné, 3-7 mm široké, biele, rastú na 4-7krát
dlhšom stvole než listy, vyrastajú v málokvetom visiacom strapci, naraz sa otvára len 1 kvet; kalich je 3,5-4 mm dlhý, rúrkovito zvonkovitý, lupienkov má 5, sú 4-6 mm dlhé, biele, úzko vajcovité, dlhšie ako kalich, tyčiniek je 5, s bielymi peľnicami; plodom je 5-6,5 mm dlhá, sieťkovaná, obrátene vajcovitá tobolka, semeno je 5 mm dlhé, vretenovité,
gaštanovohnedé až hrdzavohnedé.
Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München
