syn. Anemone wahlenbergii, Pulsatilla styriaca, P. wahlenbergii;
Čeľaď: iskerníkovité (Ranunculaceae)
Jedná sa o západokarpatský endemit.
Rastie vo vyšších polohách od pahorkatín po subalpínske oblasti len s karbonátovým podkladom, hlavne na teplých krovinatých a trávnatých skalnatých stráňach či v reliktných borinách; centrum výskytu druhu je na strednom a východnom Slovensku, zasahuje ale aj do poľskej časti Tatier.
V SR sa vyskytuje hlavne v Nízkych Tatrách, Krivánskej Malej Fatre, Chočských vrchoch a v Západných Beskydách, ale i v Západných Tatrách, Veľkej Fatre, Slovenskom Rudohorí, Muránskej planine, Slovenskom raji, Spišských kotlinách i Spišských vrchoch; donedávna sa od P. slavica pri zisťovaní výskytu neodlišovala P. subslavica.
Spoločenská hodnota tohto druhu je 16,59 €.
Až 60 cm vysoká, celá chlpatá až huňatá rastlina; byľ je priama, striebristo vlnatá, 10-22 cm vysoká (na začiatku kvitnutia), po odkvitnutí sa byľ, a hlavne kvetná stopka veľmi predlžuje (až na 30-50 cm, z toho kvetná stopka je viac než 2-krát dlhšia ako byľ); prízemné listy v čase kvitnutia sú väčšinou nevyvinuté, konečný tvar dosiahnu až v plnom lete, neprezimujú, sú dlho stopkaté a striebristo vlnaté, čepeľ je v obryse široko vajcovitá, jednoducho nepárno perovito zložená, listové úkrojky sú široké (12-25 mm), s 2 alebo 3 listovými jarmami, koncový lístok je krátko stopkatý, príp. sediaci, na báze široko klinovitý, trojdielny s perovito zárezovými dielmi, úkrojky často s niekoľkými zubami, bočné lístky sú klinovito vajcovité, sediace, výnimočne krátko stopkaté, väčšinou protistojné, menej delené, úkrojky 15-20 mm široké; kvety sú veľké, vzpriamené, kalichovité, resp. zvonkovité, červenkasto-fialové, neskôr modrasté, okvetné lístky sú viacmenej podlhovasté, na vrchole končisté a na vonkajšej strane ochlpené, asi 2-3-krát dlhšie (4-5 cm) ako tyčinky, podkvetné listene sú cca 4,5 cm dlhé lievikovito odstávajúce od kvetnej stopky, kvetná stopka je vzpriamená, na začiatku kvitnutia cca 2-3 cm dlhá; plodmi sú vlnaté nažky s 4,5-5,5 cm dlhým chvostíkom;
na niektorých lokalitách sa kríži (prebieha introgresívna hybridizácia) s druhom Pulsatilla subslavica (napr. vo Veľkej Fatre, v Slovenskom raji, Strednom Pohornádí a Spišských kotlinách), pričom P. subslavica má však prízemné listý nanajvýš 2-krát perovito zložené alebo delené, listové úkrojky 7-12 mm široké, s obyčajne 4 lístkovými jarmami.
Podobným druhom je aj Pulsatilla grandis, ale je mohutnejší, prízemné listy má 2-3-krát perovito zložené alebo delené, listové úkrojky 2-7 mm široké, s 2-3 lístkovými jarmami.
P. patens má prízemné listy dlaňovito strihané s 3 (-5) segmentami a kvet hviezdicovito otvorený.
P. hungarica, P. nigricans a P.zimmermanniimajú kvety ovisnuté, okvetné lístky na vrchole von zakrivené a len o málo dlhšie alebo také dlhé ako tyčinky, špinavofialové, hnedasto tmavofialové, príp. červenofialové až purpurovofialové.