Čeľaď: vstavačovité (Orchidaceae)
Rastie na suchších i vlhších horských lúkach, pasienkoch, na nivách, prípadne lesných okrajoch, či lúčkach v kosodrevine, obľubuje vápnité pôdy, humózne, výživné, príp. aj kamenité, od pahorkatiny do alpínskeho stupňa.
V SR sa vyskytuje roztrúsene až vzácne, v pohoriach hojnejšie, od Bielych Karpát po Poloniny.
trváca orchidea vysoká (15-)30-70 cm; byľ lysá, žltozelená, riedko olistená; 4-6 podlhovasto kopijovitých listov, sú vzpriamené až priamo odstávajúce, pošvaté, zvrchu sivozelené, zospodu až modrozelené, dolné sú väčšie (4-13 cm dlhé a do 3 cm široké), horné menšie; súkvetie je hustý, ihlanovitý, neskôr guľovitý až vajcovitý klas dlhý 1,2-4,5 cm, mnohokvetý; kvety malé, ružové, niekedy i biele; okvetné lístky najprv prilbicovito sklonené, neskôr zvončekovito odstávajúce, sú vajcovité, dlho končisté s rozšíreným vrcholom, dlhé 4-6 mm, pysk trojlaločný, ružovo až purpurovo bodkovaný, dopredu smerujúci a 5-8 mm dlhý, laloky často zúbkaté, prostredný je väčší, má tenkú ostrohu smerujúcu nadol, dlhá ako polovica semenníka; plodom sú tobolky s množstvom drobných semien.
podobný je vstavač trojzubý (Orchis tridentata), odlišuje sa hlavne byľou, ktorá je olistená hlavne v dolnej časti, hore je takmer bezlistá, ďalej iným tvarom pysku - je hlboko trojlaločnatý s postrannými úkrojkami podlhovastými, prostredný úkrojok vpredu klinovito rozšírený a srdcovito vykrojený.
Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München