Čeľaď: ľanovité (Linaceae)
Svetlomilná rastlina, rastie na suchých pasienkoch a chudobných lúkach, kamenistých stráňach a v lesných lemoch, obľubuje kamenisté, plytké až stredne hlboké pôdy, najčastejšie na vápencovom podklade (vápence, dolomity, spraše), vzácnejšie aj na andezitoch alebo na flyši, najmä v pahorkatinách, zriedkavejšie v nížinách alebo v podhorí;
V SR je častejší, rastie roztrúsene v teplejších územiach, na sever až po úpätie Tatier;
vytrvalá trsnatá rastlina vysoká 10-50 cm;
podzemok je drevnatejúci, vetvený do mnohých kvetonosných, vzácne i sterilných stoniek;
stonky sú priame, občas na báze vystúpavé, holé, dole oblé, smerom k vrcholu ostro hranaté, až v súkvetí vetvené;
listy sú striedavé, trojžilové, dolné úzko obrátene vajcovité a tupé, horné kopijovité a špicaté, dlhé 15-35 mm a široké 5-12 mm, na báze na oboch stranách majú žliazku, po okraji s úzkym bielym drsným lemom;
súkvetie je nepravidelná vidlica s 25-40 sýto žltými, asi 2 cm veľkými, 5-početnými kvetmi;
kvetné stopky sú priame, hranaté, dlhé do 6 mm, kratšie ako kalich, kališné lístky sú úzko vajcovité a dlho končisté, dlhé 6-9 mm, korunné lístky sú klinovito obrátene vajcovité, dlhé 12-22 mm a na vrchole tupo zašpicatené;
plodom je 4-5 mm veľká, guľovitá, na vrchole tupo zašpicatená tobolka obsahujúca podlhovasté semená;
podobný zo žlto kvitnúcich zástupcov rodu u nás je ľan trojbliznový (Linum trigynum), ktorý sa odlišuje chýbajúcimi žliazkami na báze listov, dlho stopkatými kvetmi, sú svetlejšie žltej farby a ide o jednoročnú rastlinu, s výskytom len na niekoľkých lokalitách južného Slovenska;
Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München