Prevádzkovanie školského programu Na túru s NATUROU a aktualizácia portálu sú od júna 2020 ukončené.

Na túru s Naturou

Atlas rastlín

Vysvetlivky

kyslička obyčajná Oxalis acetosella

Detail druhu

Skupina biotopov

  • lesné, nelesné, vodné

Kvitnutie

  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
  • 6
  • 7
  • 8
  • 9
  • 10
  • 11
  • 12
Ilustrácia druhu kyslička obyčajná

Čeľaď: šťavelovité (Oxalidaceae)

Rastie vo sviežich až vlhkých listnatých, hlavne však zmiešaných a ihličnatých lesoch, krovinách, pri lesných potokoch, menej v nížinách v spoločen­stvách lužných lesov a v subalpínskom stupni v spoločenstvách vysokých bylín a tráv, obľubuje na humus bohaté, mierne kyslé pôdy, od nížin po subalpínsky stupeň; tieňomilná rastlina;

V SR sa vyskytuje menej hojne v oblasti panónskej kveteny, oveľa viac je rozšírená v oblasti západokarpatskej flóry - najhojnejšia je v okresoch Slovenské rudohorie, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Tatry;

Lístky sa pozdĺž strednej žily v tme, resp. v nepriaznivom počasí zatvárajú a prevísajú, na priamom slnečnom svetle sa sklonia nadol; na jeseň kvitne často druhýkrát - kleistogamickými kvetmi; vo všetkých častiach rastliny sa nachádza kyselina oxalová, preto je mierne jedovatá; v minulosti sa kyslička používala ako liečivá a technická rastlina.

Fotografia kvetu kysličky obyčajnej

menšia trváca rast­lina vysoká 5-15 cm; má tenký, plazivý a rozkonarený podzemok, s veľa rôzne dlhými a hrubými koreňmi, je pokrytý červenkastými, mäsitými šupinami; stonka (stvol) je bezlistá; všetky listy sú prízemné, vyrastajú z podzemku, sú dlhostopkaté - dlhšie ako stvoly, stopky sú červenkasté a chlpaté, lístky obrátene srdcovité, trikrát perovito zložené (podobné ďateline), bledozelené, riedko chlpaté; kvety rastú jednotlivo a na dlhých stopkách, kališné lístky sú (podlhovasto) vajcovité, cca 4 mm dlhé, na vrchole tupé, príp. zaokrúhlené, na vonkajšej strane i okrajoch chlpaté; korunných lupienkov je 5, sú dlhé 10-25 mm, biele alebo ružové s fialovou žilnatinou, na báze so žltou škvrnou; plodom je vajcovitá päťpuzdrová tobolka dlhá do 1 cm, semená sú vajcovité, 2,5-3 mm dlhé

foto: Rolv Hjelmstad

Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München

http://www.rolv.no/