Čeľaď: silenkovité (Caryophyllaceae)
Teplomilný druh, rastie vo svetlých lesoch, na krovinatých, kamenistých, výslnných stráňach pohorí, zriedkavo i na okrajoch vinohradov, splanieva v parkoch, v okolí cintorínov a smetísk; obľubuje výživné, výhrevné, skeletnaté, mierne kyslé sprašové pôdy, od nížin po pahorkatiny;
V SR sa roztrúsene vyskytuje od Bratislavy cez horné Ponitrie, stredné Pohronie, až po Košice, severná hranica rozšírenia druhu prechádza od okolia Partizánskeho a Nitry až po Zvolen a Kokavu nad Rimavicou;
trváca, husto plstnatá bylina vysoká 30-100 cm; stonka je priama, pavučinovito chlpatá, v hornej časti rozkonárená a riedko olistená; listy protistojné, v prízemnej ružici elipsovité až podlhovasté, stopkaté, byľové listy sediace a na báze zrastené, vajcovito kopijovité, horné končisté; súkvetím je riedka vidlica, resp. dvojramenné vrcholíky s päťpočetnými kvetmi, sú na dlhých nerovnakých stopkách, kalich je rúrkovitý, po odkvitnutí elipsovitý, plstnatý, purpurovo fialový a 17-22 mm dlhý, korunné lupienky voľné, obrátene vajcovité, červenofialové až biele, na vrchole zaokrúhlené alebo plytko vykrojené; plodom je vajcovitá bledohnedá tobolka s obličkovitými, asi 1 mm dlhými čiernohnedými semenami;
nezameniteľný druh;
Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München