Čeľaď: ružovité (Rosaceae)
ľudovo krvavé korenie;
Rastie na vlhkých, na živiny bohatých stanovištiach, na rašeliniskových a mokrých lúkach, slatinách, priekopách, brehoch vôd, na horských lúkach do 1 200 m n. m., obľubuje vlhké rašelinové alebo hlinité pôdy, s ťažiskom výskytu v pahorkatinách až podhorskom stupni;
Rozšírený takmer na celom území karpatskej i panónskej oblasti, ale nerovnako častý;
Kvety sú vetroopelivé
Liečivá rastlina.
viacročná, 40-120 (-150) cm vysoká rastlina; prevažne holá s valcovitým, do 15 cm dlhým vodorovným, príp. šikmým, svetlo až čiernohnedým podzemkom s viacerými adventívnymi koreňmi; byle sú priame, tuhé a ryhované, v hornej polovici zväčša bohatšie rozkonárené, riedko olistené; listy nepárno perovitéa dlhostopkaté, prízemné v riedkej ružici, sú 25-40 cm dlhé, 3-8-jarmové, lístky stopôčkaté, vajcovité, vajcovito kopijovité až kopijovité, 20-35 mm dlhé a 10-20 mm široké, na báze väčšinou srdcovité, na vrchole zaokrúhlené až končisté, na okraji pílkovité, na líci tmavozelené a holé, na rube sivozelené, holé, príp. s ojedinelými chlpmi na hlavnej žile, lístkové prílistky väčšinou chýbajú, príp. sú voľné, vajcovito kopijovité, pílkovité a trváce, stredné a horné byľové listy sú podobné prízemným listom, sú ale menšie, väčšinou len 3-jarmové a holé; voľná časť prílistkov šikmo vajcovitá a pílkovitá; kvety sú obojpohlavné, malé,tmavočervené, početné, vo vrcholových guľovitých alebo vajcovitých hlávkach, kališné zuby sú široko kopijovité až vajcovité, čiernopurpurové až krvavočervené, v dolnej polovici často zelenkasté, má 4 tyčinky, dlhé alebo trochu dlhšie ako kalich, tuhé nitky i peľnice sú červené; plodom sú nažky uzavreté v 4-krídlovom hypantiu.