Čeľaď: kotvicovité (Trapaceae)
Treťohorný relikt; rastie ojedinele alebo pospolito v stojatých alebo mierne tečúcich, v lete prehrievaných, prirodzených i umelých vodných nádržiach (jazerá, mŕtve ramená riek, zátoky, rybníky - s optimálnou hĺbkou 1-2 m) s bahnitým, humusovitým dnom bohatým na živiny, no chudobným na vápnik, dobre znáša rybnikárske obhospodarovanie; kvitnutie a dozrievanie plodov si vyžaduje teplotu vody nad 20 °C;
V SR sa vyskytuje len v obvode Panónskej flóry - na Záhorskej, Podunajskej a Východoslovenskej nížine v mŕtvych ramenách Dunaja, v povodí Ipľa, Bodrogu a Latorice;
Je celosvetovo rozšírená, pestovaná aj ako okrasná rastlina v záhradných jazierkach; v Európe sa v minulosti pestovala pre škrobovité jedlé semená a používala ako krmivo pre vodné vtáctvo.
plávajúca jednoročná vodná bylina; byľ je tenká, 50-200 cm dlhá, väčšinou opakovane rozkonárená; dolné listy ponorené, protistojné, čiarkovité, skoro opadávajúce; horné v hustých vrcholových ružiciach (v priemere 15-50 cm veľkých), plávajúce, čepeľ kosoštvorcovitá až okrúhla s klinovitou celistvou bázou, na líci lysá, tmavozelená, často čiastočne alebo celá červenkastá, na rube a na žilách hnedo chlpatá, horný okraj nerovnako hrubo pílkovito zúbkatý, stopky väčšinou holé, uprostred vretenovito nafúknuté; kvety sú biele, 4-početné, vyrastajú jednotlivo z pazúch listov, kališné lístky také dlhé, príp. o málo kratšie ako lupienky, stopky kvetov sú drsno chlpaté; plodom je do 2 cm veľký rohatý oriešok s tvrdými, tŕnitými výbežkami, ktorými sa uchytáva napríklad na perí vodných vtákov, horná časť plodu je ryhovaná, ramená rohov trojuholníkové a náhle zúžené do ostňa, pozdĺžne rebrá sú vystúpavé;
Ide o veľmi premenlivý druh či v tvare listov, ako aj v tvare plodov; je však tak charakteristický, že zámena je nepravdepodobná;
Použité zdroje
Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München