Čeľaď: slezinníkovité (Aspleniaceae)
Rastie na vlhkých a zatienených miestach ? na skalách, medzi balvanmi, na suťových svahoch, štrku, vo vlhkých suťových lesoch (najčastejšie v bučinách, ale i v smrečinách a javorinách) a v priepastiach, lesných roklinách, väčšinou na humóznych pôdach a na vápencoch, od pahorkatiny po horské pásmo; druhotne sa môže vyskytovať v starých otvorených studniach zo stabilnou mikroklímou.
V SR sa vyskytuje predovšetkým vo vápencových oblastiach - v južnej časti Malých Karpát a od okolia Trenčianskych Teplíc po Pieniny, v Slovenskom krase a v Bukovských vrchoch;
trváca papraď s vystúpavým až skoro priamym podzemkom; prezimujúce celistvookrajové listy dlhé 15-60 cm a široké až 8 cm, stopka zelenkastá alebo hnedá, kratšia ako tretina čepele, listy vzpriamené alebo previsnuté, kožovité, podlhovasto elipsovité až kopijovité, na báze srdcovité; na rube listov sú čiarkovité kôpky výtrusníc hrdzavej farby; hnedožlté mikroskopické výtrusy;
Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München