Čeľaď: rutovité (Rutaceae)
Rastie vo svetlých suchých hájoch, v teplých krovinách, na okrajoch lesov, polosuchých lúkach, výslnných skalných stráňach a vápencových svahoch, neznáša dlhodobé zatienenie, obľubuje vápenaté, trocha kamenisté a prevzdušnené pôdy.
V SR sa vyskytuje roztrúsene, hlavne v južnej polovici územia.
Zaujímavosť: jasenec obsahuje o.i. aj silicu vydávajúcu silnú vôňu (po citróne), ktorá sa uvoľňuje cez žľaznaté chlpy na všetkých osových a listových orgánoch, ako aj zo špeciálnych zásobníkov na listoch (priesvitné bodky), v horúcich dňoch sa odparuje tak intenzívne, že môže byť nad rastlinou zapálená.
trváca mohutná bylina vysoká 40-100 cm, veľmi okrasná; byľ je priama, nerozkonárená, jednoduchá, husto žľaznato chlpatá a na báze drevnatá, z belavého rozkonáreného podzemku; listy striedavé, sýtozelené, nepárno perovito zložené, krátkostopkaté s 3-5 jarmami, lístky kopijovité až šikmo vajcovité, so zúbkatým okrajom a tupo končisté; súkvetím je vrcholový strapec nesúci svetloružové, zriedkavo biele kvety, sú veľké, 2-3 cm široké, 5-početné, obojpohlavné, dvojstranne symetrické, kališné lístky sú kopijovité, 5 mm dlhé, korunné lupienky nerovnako veľké (2-2,5 cm dlhé), 2 vzpriamené a 2 do strán smerujúce, sú široko kopijovité, tmavo purpurovo žilkované; plodom sú žliazkaté tobolky;
Zámena druhu je vylúčená.
Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München