Čeľaď: horcovité (Gentianaceae)
Rastie na nehnojených, striedavo vlhkých bezkolencových lúkach (porasty ostríc) a pasienkoch, na slatinných lúkach, vlhkých lesných čistinkách a rúbaniskách, od nížin do pahorkatiny, obľubuje čerstvé až vlhké, na živiny a minerály bohaté, neutrálne až slabo zásadité pôdy, často s kolísajúcou hladinou spodnej vody.
V SR rastie najčastejšie v nížinách (Záhorie, Podunajsko, Potisie), roztrúsené potom v kotlinách a vzácne v horských oblastiach.
trváca bylina vysoká 15-55 cm; stoniek zvyčajne niekoľko, sú vzpriamené, nerozkonárené, tupo ryhované až hladké, mierne hranaté; listy sú protistojné, čiarkovité až čiarkovito kopijovité (2,5-5,0 cm dlhé a 0,2-1,2 cm široké), s jednou žilou, zväčša dlhšie ako stonkové články, na konci tupé a na okraji podvinuté; súkvetie je nerozkonárené, prevažne málokveté, zložené často len z vrcholovej skupiny 2-5 kvetov, pričom 1-2 kvety môžu byť ešte v pazuchách horných listov, resp. listeňov; kvety sú jednotlivé, vzpriamené, 5-početné, na 3-10 mm dlhých stopkách, kalich je zvončekovitý, kališné cípy čiarkovité až čiarkovito kopijovité, do polovice zrastené, koruna je lievikovito zvončekovitá, tmavomodrá, 4-5 cm dlhá, s 5 zelenkastými pruhmi a malými špicatými príveskami medzi širokými korunnými cípmi; plodom je stopkatá tobolka obsahujúca sploštené semená.
zámeny:najviac je mu podobný horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), ktorý sa odlišuje hlavne sediacimi kvetmi a má kopijovitými až vajcovito kopijovitými listami, väčšinou širšími ako 2 cm.
Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München