Čeľaď: horcovité (Gentianaceae)
Rastie na pasienkoch, úhoroch a polosuchých svahoch, v krovinách i lesoch, na kosených a vypásaných alebo vypaľovaných stanovištiach, od nížin do hôr, obľubuje vysychavé, minerálne bohaté, vápnité, hlbšie a ťažšie pôdy.
V SR rastie roztrúsene, miestami až hojne v karpatskej oblasti, v panónskej oblasti je vzácny.
Zaujímavosť: na púčikoch sa dá pozorovať, že korunné lupienky u horcov sú zoradené v ľavotočivej skrutkovnici.
trváca bylina vysoká 10-45 cm; byľ priama, príp. vystúpavá, jemne ryhovaná a husto olistená; prízemné listy v ružici, úzko podlhovasto kopijovité (dlhé do 12 cm a široké do 2 cm), byľové listy kožovité, krížmo protistojné a na báze zrastené, prevažne kopijovité až úzko podlhovasto kopijovité, na konci tupé, zúžené (dĺžka 5-10 cm a šírka 1,8-2,5 cm); súkvetie vrcholové, husto zoskupené na vrchole stonky i v pazuchách 1-3 párov listom podobných listeňov; kvety väčšie, nápadné, 1-2,5 cm dlhé, viacmenej sediace, 4-početné, kalich je zvončekovitý, dlhý 6-8 mm, svetlozelený alebo modrastý, koruna je valcovito zvončekovitá, zvonku špinavo zelenavo modrá, často trochu hnedastá, zvnútra živšie modrá; plodom sú fľaškovito vretenovité tobolky obsahujúce úzko elipsoidné semená.
možnosť zámeny:ostatné modro kvitnúce horce u nás majú kvety väčšinou 5-početné a súkvetie väčšinou nemajú husto hlávkovito zoskupené, zámena je ináč málo pravdepodobná.
Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München