Čeľaď: borákovité (Boraginaceae)
Rastie od nížin do pahorkatiny, predovšetkým v trávnatej, suchomilnej nelesnej až lesostepnej vegetácii, tiež na kamenitých svahoch, často na vápencových, dolomitových, ale aj nevápencových (andezitových) substrátoch, na miestach s nie veľmi zapojenou vegetáciou.
V SR dosahuje severnú hranicu areálu, vyskytuje sa na Kováčovských kopcoch, v Štiavnických vrchoch, Krupinskej planine, Drienčanskom krase, Slovenskom krase a v Demjatských kopcoch pri Prešove.
Ponticko-panónsky geoelement.
30-100 cm vysoká dvojročná srstnatá rastlina bez cibuľkatých štetín, zhrubnutý dlhý kolovitý koreň, jednoduchá priama byľ, rozkonárená až v súkvetí; listy striedavé, prízemné v ružiciach, stopkaté, podlhovasté a celistvookrajové, stonkové sú čiarkovité až úzko kopijovité, končisté, sediace, šikmo odstávajúce, všetky ale srstnaté; súkvetie tvorí úzky hustý valcovitý strapec krátkych závinkov, kvety päťpočetné, súmerné, sediace, kvetné obaly zrastené, koruna purpurovo, príp. mäsovočervená, lievikovitá, chlpatá, rúrka koruny 2-krát dlhšia ako kalich, všetky tyčinky sú dlhšie ako rúka koruny; plody sú štyri jednosemenné tvrdky, 2 mm dlhé a bradavičnaté.
Čeřovský J., Feráková V., Holub J., Maglocký Š., Procházka F. (1999): Červená Kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR. Vol. 5. Vyššie rastliny. Príroda a.s., Bratislava, p. 144