Prevádzkovanie školského programu Na túru s NATUROU a aktualizácia portálu sú od júna 2020 ukončené.

Na túru s Naturou

Atlas rastlín

Vysvetlivky

čistec močiarny Stachys palustris

Detail druhu

Skupina biotopov

  • lesné, nelesné

Kvitnutie

  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
  • 6
  • 7
  • 8
  • 9
  • 10
  • 11
  • 12
Ilustrácia - čistec močiarny

Čeľaď: hluchavkovité (Lamiaceae)

Rastie na mokrých lúkach a slatinách, okrajoch lužných lesov, brehoch vôd a pobrežných krovinách, v priekopách, rumoviskách, na vlhkých okrajoch polí, horských lúkach a čistinkách; obľubuje ťažké vlhké, slabo kyslé až neutrálne pôdy; ide o bežný druh od nížin po horský stupeň (do 1200 m n. m.); druh so širokou ekolo­gickou amplitúdou;

Medonosná rastlina, cudzoopelivý i samoopelivý druh, niekedy vytvára neplnohodnotný peľ; intenzívne sa rozmnožuje vegetatívne; zvyšky bývalých porastov pretrvávajú podzemnými orgánmi;

V SR sa vyskytuje v panónskej oblasti roztrúsene až hojne vo všetkých okresoch okrem Burdy, v karpatskej oblasti je zriedkavejší, početnejšie lokality sú známe len z okresov Slovenský raj, Veľká Fatra, Nízke Tatry a Javorníky.

Fotografia - čistec močiarny 1

trváca rastlina vysoká 30-100 cm; je roztrúsené chlpatá, s plazivým podzemkom; stonka je vystúpavá až priama, zväčša jednoduchá a nevetvená, hra­natá, štetinato chlpatá, na hranách dlho chlpatá, nežliazkatá; listy v dolnej časti byle krátko stopkaté, smerom nahor až sediace, krížmo protistojné, krátko chlpaté, podlhovasté alebo podlhovasto kopijovité, so srdcovitou bázou, na okraji vrúbkované, čepeľ aspoň trikrát dlhšia ako široká, na vrchole končistá; kvety vyrastajú po 4-12 v papraslenovitých strapcoch v pazuchách horných listov, na vrchole stonky; listene sú sediace a listence čiarko­vité, kalich je pravidelný, žliazkato chlpatý, 6-8 mm dlhý, s trojuholníkovito šidlovitými rozostúpenými kališnými cípami, koruna je do 1,8 cm dlhá, rúrka koruny dlhšia ako kalich, tmavoružová až purpurovo-fialová, zvonka žliazkato chĺpkatá, horný pysk koruny je 3-4x1,5 mm veľký, roztrúsené chlpatý, príp. holý, spodný pysk je 5-7 mm dlhý, trojcípy, s tmavšími prúžka­mi a bodkami; plodom sú podlhovasté až guľovité tmavohnedé tvrdky;

variabilný druh, najmä v celkovom habituse, ochlpení, tvare listov a listeňov.

Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München