Čeľaď:stavikrvovité (Polygonaceae)
Pochádzajú z Ázie a do Európy boli dovezené ako medonosné a okrasné rastliny.
Rastú na opustených nevyužívaných miestach s narušenou vegetáciou, v okolí vodných tokov, ciest, železníc, ale rozširujú sa aj na pôvodné biotopy (lúky, do brehových porastov). Často vytvárajú rozsiahle husté porasty, pod ktorými už nedokážu existovať žiadne iné druhy rastlín. Nemajú osobitné nároky na pôdu a vlhkosť v pôde. Rozširujú sa plazivými rozkonárenými podzemkami prerastajúcimi pod zemou, z ktorých vyrastajú nové rastliny Dokážu prerásť aj asfalt a betón. Rastlina dokáže opätovne
vyrásť aj z dvojcentimetrového kúska koreňa ponechaného v pôde. Vyskytujú sa viac-menej už na celom území Slovenska.
Pohánkovec český je kríženec, ktorý vznikol skrížením pohánkovca japonského s pohánkovcom sachalinským.
Trváce rastliny dorastajúce až do výšky 2 až 3 metrov. Stonky majú duté, červeno-škvrnité alebo zelené, hore rozkonárené, s veľkými striedavými listami. Rozdiel medzi druhmi je vo veľkosti a tvare listov. Zelenobiele až žltobiele kvety vytvárajú metlinu zloženú zo zväzkov rôzne dlhých paklasov. V našich podmienkach druh nevytvára plody.
Pohánkovec japonský má listy široko trojuholníkovité s bázou uťatou alebo tupo klinovito zúženou, 10 - 17 cm dlhé a 8 - 12 cm široké. Pohánkovec sachalinský má listy veľké, podlhovasto vajcovité na báze hlboko srdcovité, 25 - 35 cm dlhé a 15 - 25 cm široké. Pohánkovec český má listy široko vajcovité, na vrchole končisté a na báze plytko srdcovité až klinovito zakončené, 15 - 23 cm dlhé a 19 - 20 cm široké.
