Iňačovská studňa je atrakciou významnej slovenskej ornitologickej lokality.

            Vahadlové studne s napájadlami, hlavne na pasienkoch mimo obcí, boli v čase extenzívneho poľnohospodárstva súčasťou architektúry krajiny Východoslovenskej nížiny. Pasienkárstvo bolo hlavnou súčasťou poľnohospodárstva, studne slúžili na napájanie dobytka. V druhej polovici 20. storočia, keď sa poľnohospodárska výroba zintenzívnila, tieto studne prestali byť využívané a v priebehu pár desaťročí chátrali až zanikli.

Jednou z výnimiek je studňa nachádzajúca sa v chotári obce Iňačovce.

            Studňa má nadzemnú a podzemnú časť. Podzemná časť bola vybudovaná ešte pred rokom 1900 a pozostáva z okrúhleho otvoru s priemerom 2 m a obmurovky z ploských kameňov. Nadzemná časť pôvodne pozostávala zo stožiara, v zemplínskom nárečí "sochy", na ktorom je vahadlo "žurav", dvoch drevených napájadiel a ohrady priamo nad studňou. Pôvodné drevené napájadlá a ohrada nad studňou boli pri rekonštrukcii v roku 1946 vytvorené z betónu. Mená autorov z roku 1946 sú na betónovej ohrade studne.

            V roku 2007 obec Iňačovce zapísala túto studňu ako obecnú kultúrnu pamiatku s názvom "Iňačovská studňa". V roku 2008 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia studne a stala sa súčasťou náučného chodníka.

text a foto:        Nela Gloríková