Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Ako šla vydra Podvodníčka na vandrovku

vydra riečna Lutra lutra

Skupina biotopov

  • vodné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • súmrak
  • noc

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • zraniteľný

vydra riečna (Lutra lutra)

Výskyt je v dôsledku prenasledovania a naru­šenia životného prostredia v strednej Európe obmedzený len na niektorých miestach. Vydra je ohrozený živočích, v minulosti decimovaný najmä lovom, v súčasnosti limitovaný nedostatkom biotopov (znečistenie vôd, regulácia tokov a výstavba vodných priehrad). Po renaturácii vôd by sa mohla znovu rozmnožiť a usadiť na pôvodných miestach výskytu. Prednostne obýva brehy stredných a dolných častí tokov, menej rybníky a ich prítoky. Pre odchov mláďat sú vhodné hlinité brehy vyššie ako 1 m, s bohatými brehovými porastmi a početnými bohato zarybnenými tôňami.

Pári sa najčastejšie vo februári až marci, po 2 mesiacoch rodí 2-3 (5) mláďat vo vystlaných norách. Mláďatá cicajú 7-8 týždňov. Už vo veku 6 týždňov vedia plávať, ale zostávajú 6-9 mesiacov v kruhu rodiny a sú veľmi hravé. Po tomto čase rodinu opúšťajú. Pohlavne dospievajú v treťom roku života. Loví prevažne ryby, menej raky, obojživelníky, vodné cicavce, vtáky a bezstavovce.

Trus

vydra riečna - trus
Trus je valcovitý na jednom konci zahrotený, 3-10 cm dlhý, obsahuje zvyšky rybacích šupín, plutiev a najmä kostičiek, niekedy račieho panciera, zriedkavejšie i peria a srsti; v čerstvom stave je redší, kašovitý a tmavý (čierny až hnedý), pokrytý slizom, ktorý po vysušení neskôr dodáva striebristý lesk; starší vysušený trus je bledosivý, krehký, dlho páchnuci po rybách; zvyčajne ho nájdeme na brehoch vôd na vyčnievajúcich koreňoch stromov alebo na kameňoch, kopčekoch ostríc alebo piesku, ostrovčekoch uprostred vody, pod mostmi, na brehoch pri sútokoch atď., kde plnia úlohu vymedzenia hranice revíru.

Odtlačky

vydra riečna - odtlačky
V odtlačku sú plávacie blany medzi prstami predných a zadných labiek - stopa prednej nohy je približne rovnako dlhá aj široká; zanecháva odtlačok prednej časti chodidla s bruškami piatich prstov a silných pazúrov, ako aj plá­vacej blany; ak vytláča aj pätu zadnej nohy, dĺžka sa zväčší na viac ako 10 cm; dĺžka kroku je 50 - 60 cm; pri pomalom pohybe kladie stopy za sebou v kľuka­tej čiare bez toho, aby sa prekrývali; pri úteku sa pohybuje skokmi, pričom kladie zadné nohy pred predné a vytláča celé zadné chodidlo; pri behu je typický štvorkrok (p = 4 - 5 cm, z = 4 - 6(10) cm).

Stavby

kĺzačka vydry
Otvor do podzemnej nory s priemerom nad 10 cm je často medzi a pod koreňmi stromov; nora má jednu z chodieb vyúsťujúcu priamo do vody ; nora dlhá 2-3 metre má na konci široké, trávou a machom vystlané ležovisko. Nora má jednu zvislú vetraciu šachtu; v blízkosti nory možno nájsť aj kĺzačky v snehu (aj 20 m) alebo v blate na brehu (1-2 m).

Odlišnosti medzi stavbou vydry a bobra na brehu sú v tom, že je u vydry je podzemná - u bobra pozemná, relatívne vzdušná a preto bez vetracej šachty.

Vydra je nočný živočích, iba na územiach, kde nie je rušená, loví aj cez deň. Vydra sa špecializuje na lov rýb, preto výborne pláva a potápa sa. Pohon pri plávaní jej zabezpečuje chvost, kormidlovanie zadné nohy. Vo vode sa pohybuje obratne, na súši skôr hopká. Lovné teritórium rodiny má okolo 11 km hlavného toku a ďalších 26 km prítokov. Na zimu migrujú do pstruhového pásma s nezamŕzajúcimi úsekmi. V tomto čase často prechádzajú z jedného povodia do druhého a prejdú až 35 km. Vyhrabáva si jeden stále obývaný brloh so vchodom pod vodou a viac príležitostných dier pri vode.

Dĺžka 60 - 85 cm, chvost 30 - 55 cm, hmotnosť 6-15 kg. Tmavohnedá krátka a prilie­hajúca srsť, krátke končatiny, pretiahnuté te­lo. Šelma aerodynamického tvaru s hrubým zašpicateným chvostom. Dolný pysk a hrdlo svetlejšie; dlhý cicavec s krátkymi nohami a dlhým pri koreni zhrubnutým chvostom; zblízka je nápadná široká papuľa, veľmi malé uši a medzi prstami všetkých nôh plávacie blany; srsť je tmavohnedá, na bruchu bledšia; osrstenie sa zdá krátke, pretože prilieha k telu a hustá podsada je sivohnedá, lesklé pesíky sú tmavohnedé; mladšie jedince majú srsť sivohnedú, akoby vyblednutú a na hrudi žltkastú škvrnu; s pribúdajúcim vekom blednú pysky, okraje uší, líca a krk; pĺznutie prebieha po celý rok.

Hmotnosť 2-6,3 kg, Dĺžka tela 57-83 cm, Dĺžka chvosta 27-55 cm, Dĺžka chodidla (zadná končatina) 10,5-13,5 cm, Výška ušnice 2,2-2,8 cm. Na všetkých nohách má medzi prstami plávacie blany (tchor norok má iba zadných nohách).

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player