Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

volavka popolavá Ardea cinerea

Skupina biotopov

  • vodné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • takmer ohrozený

volavka popolavá (Ardea cinerea)

Hniezdič. Prilieta v marci a odlieta v septembri až v októbri. Biotop tvoria veľké vody, jazerá, rieky, močiare, inundačné územia, často sa zdržiava i na poliach a strniskách. Hniezdi v lesíkoch pri riekach. Na nezamŕzajúcich vodách zriedkavo aj prezimuje. Väčšina volaviek zimuje v južnej a západnej Európe, niektoré aj v strednej Eu­rópe, v posledných desaťročiach druh pra­videlne zimuje aj na našom území. Na hniezdisku sa objavuje ešte pred začiatkom topenia snehu a neraz sa z neho vytráca krát­ko po ukončení hniezdenia. Za normál­nych okolností hniezdi vo svojich kolóniách, prípadne s inými vtákmi. Kolónie volaviek môžu byť veľmi sta­ré, niektoré majú i niekoľko storočí.

Hniezdom je veľká plošina postavená na stromoch. Hniezdo si stavia z konárov a konárikov v rázsochách vŕb, topoľov, jelšín a iných drevín. V apríli až v máji (na jednom strome býva zväčša viac hniezd) znáša 4-5 bledomodrých vajec veľkosti 55-68 x 39-46 mm. Na hniezde sedí samček i samička 25-28 dní. Korisť uchvacujú bleskurýchlym úderom zobáka - spravidla sú to ryby, žaby ale­bo aj malé druhy vodných vtákov a ich mláďatá.

Na poliach chytáva pri premnožení hraboše, najmä keď na zamrznutých vodných plochách nemôžu loviť. Volavky sa svojimi životnými zvykmi pohybujú z extrémneho samotárstva pri love obľúbenej potravy - rýb, až do extrémnej spoločenskosti, ktorá im počas hniezdenia poskytuje výho­dy - mnohí predátori sa do početnej volavčej kolónie jednoducho neodvážia. Volavky denne spotrebujú okolo 500 g živočíšnej potravy. Lovia predovšetkým ryby, ale aj hmyz, myši, hady, mláďatá vtákov až do veľkosti dospelej potápky hnedej. Vo­lavka popolavá loví za pomalej chôdze, pri­čom na vyhliadnutú korisť bleskurýchlo a presne útočí zobákom.

Aktívna je cez deň, počas zo­tmenia i jasných nocí. Od letiaceho žeriava ale­bo bociana sa odlišuje držaním krku. Počas letu esovito skladá krk, natiahnuté nohy, ktoré prečnievajú za chvost. Za letu vidieť tmavé konce krídel. Lietajú pomalými, mocnými a rovnomernými zábermi krídel, práve tak dobre však dokážu využívať aj vzdušné prú­dy a vyletia aj do veľkej výšky. Potravu lovia trpezlivou postriežkou na plytčinách, prípadne sa striedavo brodia a nehybne postávajú v plytkej vode, ale niekedy pri vyhľadávaní rýb aj plávajú alebo sa za nimi vrhajú do vody z výšky. Pri striehnutí na korisť má krk stiahnutý, pri útoku na korisť krk rýchlo vystrie. Keďže sú ostražité a plaché, do blízkosti ľudských sídiel s vodnými plochami prilietajú skoro ráno alebo až večer.

 

Sivo sfarbený vták na vysokých nohách s tenkým dlhým krkom, veľkosti menšieho bociana (celková dĺžka tela je 84-102 cm, krídla 450 mm, chvosta 169 mm, roz­pätie krídiel až 170 cm, hmotnosť 1,5 až 2 kg). Na hlave a na hrvoli má predĺžené perá. Chrbát a krídla sú sivé, krk, hlava a brucho sú biele, čierny chochol, čierne škvrny na prednej strane krku a bokoch, mláďatá sú sivšie bez čiernych škvŕn, nie sú výrazné kon­trasty. Juvenilné jedince majú podobné sfarbenie ako staré vtáky, na hlave však nemajú predĺžené perie.

V zafarbení niet gaštanovej farby, čím sa líši od zriedkavejšej volavky purpurovej.

Vydáva hlasné a škriekavé zvuky "kräk", často poču­teľné, za súmraku. Často sa ozý­va počas letu. Mláďatá sa ozývajú hlasitým "kekekeke".Mláďatá sa ozývajú hlasným kŕkaním a gagotom "kekekeke", do ktorého za­znieva škriekanie dospelých vtákov.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player