Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Prečo má veverička Hopkačka huňatý chvostík

veverica stromová Sciurus vulgaris

Skupina biotopov

  • lesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak
  • noc

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • najmenej ohrozený

veverica stromová (Sciurus vulgaris)

V minulosti veľmi hojný a jeden z našich najpopulárnejších hlodavcov má tendenciu trvalo znižovať svoju početnosť. Vyskytuje sa vo všetkých typoch lesných porastov a na väčších plochách stromovej zelene (cintoríny, parky, ...).

Hlavnou zložkou jej potravy sú semená rastlín (najmä ihličnanov), lesné plody a huby. Príležitostne konzumuje aj hmyz, vtáčie vajcia a mláďatá.

Rozmnožuje sa dvakrát do roka, vo februári - marci a v máji - júni. Po 35-40 dňoch rodí samica 3-5 mláďat, ktoré sa osamostatňujú v 8. týždni. Pri ohrození prenáša mláďatá do iného hniezda. Pohlavne dospievajú v prvom roku života a dožívajú sa 5-6 rokov.

Veľkosť revíru jedinca je 10-50 ha, početnosť klesá v 7 ročných cykloch, vrchol nasleduje po úrode smrekového semena. Milovníci príro­dy jej zazlievajú, že okrem semien stromov a plodov, húb a hmyzu požiera príležitostne vajíčka a mláďatá vtákov. V jeseni zožerie len malú časí orechov a žaluďov, ktoré nazbiera. Väčšinu z nich poschováva do dutín stromov alebo zahrabe do pôdy. Dobrá pamäť a čuch jej pomôže väčšiu časť z nich v zime znovu nájsť. Schopnosť lúskať orechy je vrodená a cvičením sa zlepšuje.

Trus

Oválne alebo pozdĺžne bobky, na jednom konci často zahrotené, uložené jednotlivo alebo stlačené do agregátov, oválne 0,5 - 0,6 cm hrubé a 0,8 cm dlhé, v lete menšie tmavohnedé až čierne, v zime väčšie žltohnedé; nápadnejšie sú na snehu, ktorý tiež zafarbia na žltohnedo, príležitostne sú kladené aj do malých jamiek; obsahujú rozdrobené rastlinné zvyšky a často aj čiastočky hmyzu.

Odtlačky

veverica stromová - odtlačky
Štyri voľné prsty v prednom a päť v zadnom odtlačku; pri skokoch na zemi odtlačky zadných labiek vybočujú špičkami smerom von a predné zostávajú medzi nimi; pri dopade na zem môžeme nájsť v snehu odtlačok celého jej tela aj s dlhým chvostom (p = 3,5 - 4,2 cm, z = 5,2 - 6,6 cm).

Požerky

Pre porovnanie vľavo požerok veverice,
vpravo ryšavky.
Veverica je známa tým, že nazbierané huby suší na stromoch. Často nachádzame aj popadané vretená smrekových šišiek. Šišku začína ohlodávať vždy zdola. Údajne podľa toho ako zanechané strapce na vretene smerujú, možno určiť či bola ľaváčka alebo praváčka! Na rozdiel od ryšavky, vreteno zostáva kostrbaté, lebo na jedno zahryznutie odlúpne naraz viac šupín a zanecháva niekoľko rozstrapkaných kúskov. Od apríla do júna je typické je aj pozdĺžne odlupovanie krátkych pruhov alebo priečne ohlodávanie kôry v tvare neúplného závitu v hornej časti kmeňa, viditeľné podľa jemných stôp po hlodavých zuboch. Olupovanie 5 - 25 cm dlhých škvŕn od výšky 2 - 3 m až po vrcholec. Ohlodanie v šikmých 2 - 3 cm širokých závitoch len v hornej časti kmeňa. Okraje požerku drsné a vláknité. Pod stromom kúsky kôry s vyhlodaným lykom. Okrem toho viditeľne odhryznuté časti kmeňov a konárov. Rezná plocha je viac alebo menej hladká, po okrajoch nerozstrapkaná, v niekoľkých rovinách so stopami po hlodavých zuboch. V korune stromčekov odhryznuté konáre a výhonky. Odhryzky do hrúbky 1 cm a dĺžky najviac 20 cm, obyčajne s vyhryzenými púčikmi alebo plodmi, pozhadzované na zem. Poškodenie je sústredené na niekoľkých stromoch, pod ktorými je veľké množstvo odhryzkov.

Patrí medzi denné živočíchy, ktoré sú najaktívnejšie v ranných hodinách a potom v podvečerných hodinách. Keď ju vidieť v pohybe, venuje sa zháňaniu potravy a hodovaniu. Je aktívna cez deň, nepriaznivé podmienky v zime jej aktivitu znižujú, avšak zimu neprespávajú, aj v mraze musia hľadať potravu. Vďaka výbornému čuchu nájdu zásoby potravy. Robí si zásoby na zimu v dutinách stromov či v zemi. Je výborne prispôsobená životu na stromoch, dobre šplhá a skáče až 4 m ďaleko. Chvost po­užíva ako kormidlo, keď skáče z konára na konár a zo stromu na strom. Obýva dutiny stromov, staré hniezda vtákov, alebo si z konárov robí hniezdo s priemerom 20-40 cm, niekedy aj s dvoma otvormi. Keď sa ukladá na zim­ný spánok v hniezde, chvost uloží pod telo.

Dĺžka 20 - 25 cm, chvost 15 - 20 cm, hmotnosť 300 - 400 g. Chrbát je hrdzavý, sivo-hrdzavý alebo hnedočierny, brucho biele, hranica oboch farieb výrazná. V zime má na ušiach štetôčky predĺžených chlpov oveľa výraznejšie. U nás sa vyskytujú tri farebné varianty; okrem tmavej a hrdzavej existuje tretí, trojfarebný variant - typický najmä pre horské karpatské populácie - ktorý má na hranici medzi tmavou a bielou farbou úzky oranžovo hrdzavý prechodový pásik. Presnejšie geografické ani ekologické rozšírenie tejto varianty nie je doteraz preskúmané. Mladé jedince majú menej huňatý chvost a chýbajú im výrazné štetôčky na ušiach najmä počas prvej zimy.

Hmotnosť 250-400 g, Dĺžka tela 20-27 cm, Dĺžka chvosta 16-20 cm, Dĺžka chodidla (zadná končatina) 5,7-6,2 cm, Výška ušnice 2,7-3,4 cm.

Pri rozrušení sa ozýva mľaskavým "čuk-čuk". Ohryzovanie kôry je veveričkou časté, najmä pri nedostatku inej chutnejšej potravy. Ohlodanie býva v šikmých 2-3 cm širokých závitoch len v hornej časti kmeňa. Okraje požerku boli drsné a vláknité. Pod stromom boli kúsky kôry s vyhlodaným lykom. Keďže odhryzky už neboli čerstvé, ale suché, stopy po hlodaní boli zo zimy.